kategórie:
Názov: Bežko-Lajoška
Dňa: 30.01.2021
Účastníci: Makovica + asi 100 ďalších bežkárov
Hostia:

P1021936.JPG P1021987.JPG

Popis akcie: 

Tak som sa teda vybrala na Jahodnú a bežkami na Lajošku, aj keď sama, lebo nikto z Krtko-bežkárov (okrem Šaňka, ktorý nemohol) sa mi neozval. Autobus o 8:29 je plný tak akurát - chodí harmonika, tak sme sa pekne rozptýlili.

Hneď pri čajovni sa stretávam s partiou Mira Tökölyho, tak je jasné, že sama dnes nebudem. Ležérnym pohodovým tempom pomaličky naberáme výšku po židovke. Nemám túto cestu rada pre jej jednotvárnosť a monotónnosť a nikdy presne neviem, kde práve som a koľko toho ešte musím prejsť, ale na pohodlné stúpanie je to fajn. Sneh je nevyspytateľný, rovnako aj počasie. Sneh lepí čoraz viac a viac a nad nami je striedavo modrá obloha a chuchvalce hustej hmly. Je okolo nuly, tak sme radi, že aspoň neprší, lebo veď aj to nám na dnes predpovedali. Postupne nás dobiehajú ďalší a ďalší známi, niektorí nás aj chrtím tempom predbiehajú.

Na Pogáň-tábore sa pohrávam s myšlienkou, že pôjdem smerom na Železný, ale cesta je nepríjemne prejazdená terénnym autom, bolo by to asi sólo-trápenie. Tak poslušne dbočujem doľava a  strmo stúpam smer Lajoška. Hore pri chate je už dosť plno, takých 10-15 bežkárov a skialpinistov tu už desiatuje. Od Kojšovky prichádzajú ďalší bežkári, tak zisťujeme, aké sú podmienky ďalej na trase - vraj celkom dobre, napadlo dosť snehu a popadané konáre netreba už tak veľmi obchádzať.

Posedíme na chabých lavičkách, trošku povyjedáme z batohov. Ktosi ponúka čokoládu, každý usŕkava čajík, Veru, keby tu bol nejaký stánok, dnes by sa dobre uživil. Sadá hmla, dvíha sa vietor a začína padať čosi podobné drobnému mrholeniu.

Po pol 12-tej sa púšťame na cestu späť. Všetci ostatní okrem mňa sú motorizovaní, takže majú času dosť. Lúčim sa teda a vydávam sa na cestu späť sama. Židovka je vraj pre návrat výborná, ale keď som len na prvom kilometri napočítala v protismere 50 bežkárov, pred Pišivenkami neodbočím doľava po hlavnej, ale pokračujem rovno po málo vyjazdenej stope. Je to krásna technická jazda pomedzi stromy, úvozom popod záveje a nakoniec prichádzam k rampe pod Ťavími hrbami. Červená je dosť vyjazdená, mohla by som odbočiť dolu a strmo zísť na Židovku, ale poviem si, že veď tie malé kopčeky dám v pohode. Skutočne vychádzam ich bez stromčekovania a aj zjazd celkom ujde.

Najnepríjemnejší úsek je na traverze zjazdovkou. Chodník je nahlboko a natvrdo vyšliapaný pechotou len v úzkom pruhu, tak to obchádzam po vysokom snehu v svahu. Za veľkou zákrutou je na polovici cesty rozliaty potôčik, tak tu treba dávať superpozor.  Konečne sa spájam so židovkou a pohodlne zjazdím posledný padák ku zjazdovke. Aj na zjazdovke sa na bežkách s hranami ide veľmi dobre, možno som mohla zísť aj dolu zjazdovkou, napadne mi, ale tento bláznivý nápad radšej veľmi rýchlo zavrhnem.

Do odchodu busu ostáva asi 15 minút teda tak akurát na očistenie lyží, nasadenie rúška a disciplinovaný nástup do vozidla.

Pôvodne som dumala nad tým, že sa poberiem na bežkách až na Bankov, ale týchto 14 km mi akosi celkom stačilo - najmä ten posledný úsek v ľudoprázdnom lese bol super.