kategórie:
Názov: Banský náučný chodník Gelnica
Dňa: 16.06.2020
Účastníci: Makovica, Jerguš
Hostia:

P1670700.JPG P1670844.JPG

Popis akcie: 

Vyrážame netradične až o pol desiatej - vraj pršať má len zrána a potom sa už vyčasí. Neprší, ale ani sa nevyčasuje. Nefúka a vlhkosť a nízka oblačnosť stojí na mieste. Vystupujeme z vlaku po 10-tej v Gelnici. Mraky zahaľujú všetky okolité kopce, je teplo, dusno, dážď visí na vlásku - ale ako sa ukáže, ostane to tak celý deň a dokonca na 5 minút aj vyjde slniečko.

Stavíme sa v múzeu - aby sme si odfotili nádvorie a opýtali sa personálu,  kde vlastne začína náučný chodník. Vraj na parkovisku. Tu je ale len prvá tabuľa a žiadne značky. Rozhodujeme sa teda, že to urobíme po našom. Ideme najprv po modrej na hrad a potom sa uvidí. Najprv po ceste pomedzi domy a potom na úzky chodníček - ani sa nám to nezdá, ale cesta vedie naozaj poza plot okolo zrúcaniny starého domu a odvšadiaľ sa nakláňajúca burina a tráva nás dokonale zamočí až temer po pás. Na hrade ani k múru na okraji kopca nejdeme...je tam taká vysoká tráva, že by sme boli mokrí na druhú. Pokračujeme po modrej značke pomedzi domy okolo krásnej jašterice vysadenej zo skalných ruží. Banský chodník je pod nami na asfaltke, tak o chvíľu využijeme radu domorodca a zbehneme na cestu po úzkom chodníčku pomedzi domy. O hvíľu nato prichádzame k stanovišťu č. 3 - Starej Krížnej štôlni. Jednu štôlňu sme teda minuli, ale nevadí nám to. Havo, našťastie na reťazi, nás poriadne vybreše, ale k štôlni sa dostaneme. Ostal z nej len portál, ďalej je štôlňa zasypaná...a také budú aj všetky ostatné - teda temer.

Takto od štôlne k štôlni prídeme až k replike drviaceho stroja a k vchodu do štôlne Jozef. Tu sa dá objednať prehliadka stroja aj štôlne. My ale nič objednané nemáme, tak pokračujeme ďalej smerom k Thurzovskému jazeru. Nejaký neznačený chodník prechádza lesom po ľavej strane reštauráce a o chvíľu sme pri zrúcanine jedného z objektov bývalých kúpeľov. Obídeme jazierko a v zátoke si posedíme na lavičke. Trochu desiatujeme, snažíme sa prikrmovať plávajúce ryby, ale naše omrvinky veľmi nechcú. Pokračujeme ďalej úzkym chodníčkom strmo hore okolo potôčika. Vyjdeme na ihrisko s futbalovými bránkami a hojdačkami. Chodníček pokračuje strmo nahor doľava a dostávame sa na panelovú cestu s modrou značkou. Značky sa budeme teraz držať až po Gáborku - teda Gáborovu chatu. Míňame niekoľko studničiek a prichádzame na tzv. Mokré pole spodné - je tu tiež nejaký vstup do štôlne a podľa názvu je tu skutočne poriadne pokro. Okolo chaty Lesný pán a studničky s divným názvom Zhnilá studňa sa dostávame na krásne lúky pod Gáborkou.Konečne výhľady. Medzitým ešte stretneme malé vtáča vypadnuté z hniezda. Ešte nie je preperené, len sedí na chodníku a otvára na nás zobáčik. Jerguš chce počkať obďaleč, či neprídu rodičia, ale nakoniec to vzdávame. Pasieme sa na jahodách a zbierame krásne modráky - bez nožíka a tašky na huby, ako praví cepri....

Na Gáborke sa stavia nová Gáborka - základy už sú hotové. Len oprejdeme okolo, nezastavujeme sa a na rázcestníku odbočujeme na neznačenú širokú cestu smerom nadol. Na mape je označená ako vyhliadková cesta, ale v teréne niet po značkách ani slychu. Tak sa len držíme širšej cesty na hrebeni a čakáme na výhľady. No ale na tie si treba poriadne počať a prekonať peknú kopu mlák, bahna, veď aj jedno z miest sa volá Mláčky. Na Marichanina lúke sa konečne otvárajú výhľady na Kurtavú skalu a doprava na panorámu od Šivca až po Folkmársku skalu. Kojšovka je v oblakoch.  Na križovatke Ku buku je konečne mapa tzv. Kyslíkoverj trasy. Tu prudko odbočujeme doprava nadol a už len klesáme. Z diaľky sa ozývajú zvonce ovečiek pasúcich sa okolo rozhľadne. Napravo je obrovská halda. Makovica si ju so záujmom obzerá, až skoro stúpi na skrúteného čiarneho hada. Pri pokuse odfotiť ho ten rýchlo zdrhá, tak ani nevieme, či to bola vretenica, či užovka - obe môžu byť čierne.

Pojedajúc jahôdky a zbierajúc masliaky prichádzame k rozhľadni. Je nám divné, načo ju postavili tu, na širokej lúke s pekným výhľadom. Keď vyjdeme tie 2 poschodia, pochopíme....stačilo pár metrov a pod nohami sa nám rozprestrie krásny pohľad na strechy Gelnice. Okrem iného nájdeme v lese na protiľahlom svahu aj strechu Glorietu, ktorý by mal byť vyhliadkou z opačného konca doliny.

Kuk na hodinky, kuk do cestovného poriadku a pridáme do kroku. Trošku sa zamotkáme na cintoríne, ale potom nájdeme ten správny chodníček. Ešte cez námestie a most cez Hnilec a už aj sme na zastávke. Busom do Margecian a odtiaľ už obľúvbeným vláčikom. 

Vďaka za tento krásny deň.