kategórie:
Názov: Ako sme došli/nedošli na Milič
Dňa: 26.04.2014
Účastníci: Makovica, Zuzka, Kopro, Peťa + ďalších 9 bikerov
Hostia:

DSCN3775U.jpgfiotka ako na TOUR - vďaka Danka P1250102.JPGTam do tých mrakov ideme P1350368.JPGvšade kvitne repka a omamne vonia(či páchne?) P1350369.JPGčakáme sa pri moste pred Valalikmi P1250210.JPGvýrazy tváre hovoria, že sme rovnako nakazení....nakazení bicyklom P1250244.JPG..aj tu...
P1250249.JPG... aj tu... P1350374.JPGKopro žmýka rukavice - aké veselé P1350375.JPGzmoknúť do nitky - koľká to radosť... P1350379.JPGčaj je v krčme na 30 centov P1350381.JPGcestou do Kalše cez Ruskov P1350387.JPGvláčik hlboko podo mnou
P1350392.JPGtajomný hrad v Karpatoch - Slanec P1350394.JPGpohostenie v Kalši P1350395.JPGguľáš sme si zaslúžili P1350401.JPGdvaja hlavní aktéri dnešného dňa Petrus a pán Balkányi

Popis akcie: 

Sa nezdáme, ale náš optimizmus je bezhraničný a niekedy môže byť aj nebezpečný. Je sobota 6.50  pri Amfiku leje ako z krhly. Je 7.15 - prestalo liať, chodníky začínajú na vyvýšených miestach obsychať. Treba sa pripraviť, veď zraz je pri Auparku o 8.00.

Makovica prichádza k auparku s myšlienkou - no, keď nikto nepríde, vezmem to nejakou skratkou do tej Kalše po menšom blate. Ale omyl!... dvaja fanatici sú už tam a pomaly sa pridávajú ďalší a ďalší. Nakoniec je nás 11. Pali Orgonáš príde neskôr a aj Peca kamaráti presvedčili, takže nás dobehne. Tak teda vyrážame, Henrik so svietiacim oranžovým dresom vpredu ako výstražný objekt. Ideme po ceste - je to rýchlejšie a nie sú tu mláky. Na začiatku Valalikov sa čakáme. Dobiehajú nás aj omeškanci, aj tí, čo si odskočili na kávu na benzinku.... stále je príjemne, neprší, nefúka a je pomerne teplo. Vydesené pohľady posádok áut a pohľad na ťažké oblaky a hmlu prevaľujúce sa nad kopcami však vzbudzujú nepokoj.

Krátka zastávka na otočke autobusu v Skároši - ešte stále neprší. Stúpame okolo pamätníka po prijemnej ceste až na hranicu, tu sa rozhodujeme, že treba počkať na malú skupinku, ktorá trošku zaostala. Začína mierne popŕchať, schovávame sa pod stromy na slovenskej strane. Oneskorenci stále neprichádzajú, začína liať. Stromy už prepúšťajú vodu , statočne prší aj na nás. Tí zdola volajú, že opravujú defekt a nedarí sa im. Obetavý Kopro sadá na bike. Keď sa dlho nevracia a my sa meníme na cencúle, vzdávame to a ideme za nimi. Prichádzame presne včas - Kopro práve dofúkal opravený defekt - darmo, macher sa nezaprie. Leje ako z hasičskej striekačky, tak to otáčame dolu do dediny. Pred krčmou je prístrešok, tak sa tam skrývame. O chvíľu je 11 a teta krčmárka otvára. Berieme barpult útokom a nakupujeme keksíky za supermarketové ceny a čaj za 30 CENTOV!!!!  Krčma sa plní miestnymi štammgastami. Výdatne leje.

Po hodine ešte stále leje, ale niektorým už dochádza trpezlivosť. Tak sa delíme. Magnezitári sa rozhodli ešte chvíľu počkať, či neprestane pršať a my ostatní sa vydávame na cestu späť. Za Skárošom sa dážď zázračne zmierňuje a v Ždani na križovatke už temer neprší. Ako nám neskôr potvrdili aj pešiaci, ten zlomyseľný mrak sa usadil nad Miličom a tam sa aj v bezvetrí vypršal, všade inde bolo len mierne mrholenie.

Makovica sa odpája s tým, že ide do Myšle a ak prestane pršať, zbehne do Kalše pozdraviť pechotu. Ostatní majú toho plné zuby a idú domov. Pri výjazde na hlavnú cestu už temer neprší, ale pršiplášť pekne drží teplo na tele, tak si Makovica veselo šuští ďalej... a navyše červenú guľu vidieť zďaleka. V Bohdanovciach, napriek Henrikovmu varovaniu odbočuje doľava na Ruskov a Regetu, aby sa vyhla jazde po hlavnej hore Slanským sedlom. Henrik mal pravdu - je to o 8 km dlhšia nuda ako na húsenkovej dráhe, ale - viedieť spoza chumáčov hmly vysielač na Bogote, naskytá sa krásny pohľad na červený vláčik na železnici pod cestou a jazdí tu len minimum osobných áut a žiadne kamióny ani autobusy. Konečne je tu Slanec. Ešte 2-3 vlnovky a posledný kopec popod železnicu do cieľa - Kalše.

Pechota už je tiež na mieste, Makovica podáva hlásenie - povolené straty boli prekročené, z 12 účastníkov je pritomný len 1. To sa ale o chvíľu mení, keď dorazia Peco a Janka - nedalo im a vybrali sa za Makovicou. Vzali to skratkou cez Slánske sedlo a našťstie v zdraví prežili 2 kolízie s kamionom. 

Guľáš bol super, príhovory krátke a milé, nálada výborná, na ktorej sa výrazne podieľal aj harmonikár z Prešovskej výpravy (celý autobus).

Vlaková čata bola nastúpená aj so špeciálnym vozňom na bicykle. Boli celkom šťastní, že nás je tak málo, lebo čakali 20 bikov a netušili, kam ich popchajú. Ujo sprievodca bol milý, ústretový a z toho všetkého taký polepetený, že nám zabudol zaúčtovať bicykle..... takže krásny zážitok ešte aj na železnici.

Pri príchode do KE už svieti slnko. Máš smolu dážď, tvoje plány nevyšli - ani dobrú náladu, ani zážitky si nám nezobral.