kategórie:
Názov: Ako sa zo studničky na Tisícke stal Šivec
Dňa: 06.03.2021
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

P1033077.JPG P1033108.JPG

Popis akcie: 

Ráno o 8:15 nastupuje Makovica k Lacovi do auta. Prvá jeho veta - nechce sa mi do tej čľapkanice na hrebeni... Tak poďme inde, Makovica na to, čo tak Šivec? Odpoveď v podstate bez slov - kolesá auta odbočujú smerom na Jahodnú a o chvíľu parkujeme pod zelenou.

Sme tu prví. Na dvojcentimetrovom poprašku čerstvého snehu sú len stopy zvierat, ktoré jediné sa tu promenádovali v noci a ráno. Je zábavné pozerať, kde veverička zoskočila zo stromu a na ktorý ďalší vybehla. Je tu plno stôp podobných psím, ale bez pána by tu asi žiadny sám len tak nepobehoval. Niečo sa podobá na jazveca - on má rád pobiehanie po vyšliapaných cestičkách. Cesta je poriadne zamrznutá, tak prechádzame aj cez blatosuchou nohou, i keď s občasným šmykom. Horšie to bude asi na obed, keĎ to rozpňmrzne. Ideme najprv na Šivec, užiť si výhľad, kým sa zamračí.

Tesne pod sedlom nás predbieha skupina turistov prichádzajúca po žltej. Pomaličky vyjdeme hore a rýchla rota nám už uvoľňuje vrcholovú skalu. Nesadáme si tu, dosť fúka, len sa pokocháme výhľadom a vraciame sa späť. Oproti nám prichádza viac menších skupiniek, takže Košičanov neodradila predpoveď vetra. Fúka síce, ale len tak troška, dá sa to. Prekvapivé je, že Ružín je celý ešte pod ľadom.

V sedle si nie je kam sadnúť, posedenie podľahlo zubu času, tak plynule pokračujeme na Šivecké lúky. Krátka zastávka pri trampskom ohnisku a ideme ďalej. Už dávno sme nešli týmto smerom a klesanie je dosť prekvapivé, spravidla to ideme opačne. Zdá sa, že na obzore vidieť kúsky Tatier pomedzi mraky. Makovica si robí fotky, veď na monitore to preskúmame - áno, boli to Tatry, ale ozaj len pri veľkej dávke fantázie.

Na Malom Šivci je trojica práve obdivujúcia pohľad ny Konskú skalu. Jeden z nich sa nám prihovorí - pozná nás, je to Radov kamarát. Tak trošku podebatujeme. Sadneme si niečo zajesť a skupinka odchádza opačným smerom. Robime si  fotky s plným výhľadom na Ypsilonku a pokračujeme nadol - svah natočený k slnku už stihol rozmrznúť, takže zo zmäknutého blatka sa miestami robí pekná šmýkačka. Našťastie bez ujmy schádzame až dolu na cestu. Ďalej je to už celkom pohodlné, len to, po čom sme ráno šli šmykom, musíme obchádzať naokolo po okraji cesty, lebo je z toho parádne blatko.  

Krátky výletík, pred jednou sme doma. Taká predjarná klasika v našom okrese.