kategórie:
Názov: Ako ma megamesiac priviedol na Kloptaň
Dňa: 26.05.2021
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1077484.JPG P1077496.JPG

Popis akcie: 

Ráno ma zobudil supermesiac, bolo asi 4:30. Ležím si v posteli a fascinovane pozerám na prírodný reflektor. Vôbec mi nenapadlo, že by sa s týmto dňom dalo aj niečo urobiť. Kým si uvedomím, že je ideálne počasie na Kráľovku, je už neskoro a vlak už nestíham. Tak pátram v možnostiach vlaku o 7:17 a voľba padne na Kloptaň. Dlhujem jej ešte moju kovidovú novoročnú absenciu.

Kupujem si lístok do Mníška, ale láska k ceste z Helcmanoviec ma vysadí z vlaku skôr. Už sa teším na hrebeňovku na Eriku. Idem doslova po pamäti a to nielen po asfaltke (aj tu sa už začalo ťažiť, popri asfaltke je kopa naskladaného dreva). Na konci asfaltky váham, či naokolo po cyklo alebo rovno popri potoku. Vidím, že už pomerne slušne obschlo, tak si vyberám diretissimu. Ozaj, dá sa pekne suchou nohou prejsť až na ďalšie poschodie lesných zvážnic. Tu už radšej neriskujem a pokračujem doprava strmým stúpaním. Dostávam sa na lesné cesty už na úrovni chaty Hanacky. Svieža zeleň všade naokolo je úžasná a ja tvrdošijne leziem ďalej strmo nahor. Cítim, že je to strmo, ale akosi mi to nevadí. Konečne som pod zelenou a kochám sa prvými výhľadmi na Hnilecké vrchy a dolinu Hnilca tam kdesi hlboko dolu. Po zelenej je to už len kúsok. Blížim sa k vrcholu s rozhľadňou a počujem hlasy...celkom sklamane konštatujem, že tu asi nebudem sama. Sú tu dvaja páni - každý prišiel odinakiaľ, ale sú to kolegovia z práce, tak sa dobre poznajú. O chvíľu prichádza ešte jeden muž, tak sme tu 4 a každý prišiel odinakiaľ - Smolnícka Huta, Medzev, Poproč, Helcmanovce. Zhadzujem batoh z pliec, zacítim chlad na mokrom chrbte automaticky siahem na batoh po bunde a... bundy niet. Pochytí ma smútok - je stará, pofarbená, prepálená, ale má pre mňa spomienkovú hodnotu, veď za posledných 6-7 rokov prešla so mnou všetko.... 

Chvíľu pokecáme, porobíme si navzájom fotky, zapíšeme sa do knihy. Stále dumám, či sa mám na bundu vykašľať alebo ju ísť pohľadať. Nostalgia víťazí a vraciam sa, odkiaľ som prišla - až teraz si plne uvedomím, ako strmo nahor som liezla touto trasou. Ale pri zosupe sa za výhľadmi netreba obzerať, krajina mi ich servíruje priamo pred môj zrak, tak len žasnem a fotím a fotím....

Už som na asfaltke, bunda nikde nie je. Je mi to čudné, žeby ju odnieslo nejaké zviera? Krátko na to aj jedno zviera stretávam - malé vtáčatko, čo má ešte detský zobáčik a práve sa učí lietať. Sedí si uprostred cesty a vyplašene pozerá na toho obra, čo sa k nemu blíži...tak tento drobček mi moju bundu isto nezobral....no, nezobral, nachádzam ju úplne dolu, stratila som ju teda hneď na začiatku mojej cesty dolinou. Tak, moja osobnosť je už kompletná, môžem sa začať zaoberať cestou domov.

O 11:45 som bola ešte hore pri rozhľadni. Teraz je tesne pred jednou a o chvíľu prídem k prvým domom na zákrute nad Hnilcom. Je tesne pred jednou, vláčik o 13:10 už asi nestihnem, tak zvoľním tempo. Keď je 13:08, čudujem sa, že ešte vlak nepočujem, pozriem na mobil a aha, mešká 5 minút - to by sa dalo ešte stihnúť. Dobieham k rampám, keď sa práve zatvárajú. Vlak na mňa trúbi ako blázon, rúti sa na zastávku a zastavuje až úplne na konci perónu. Keby nebolo jednej panej, čo sa tvárila, že sa jej nedarí nastúpiť, asi by som po tom nekonečnom peróne nedobehla. Ďalšie šťastie ma čaká v Margecanoch - vystúpim z motorky a na koľaji 6 stojí zmeškaný rýchlik do Košíc. Tak len prebehnem, dvere sa zatvárajú a odchádzame. O 14:05 už odomykám verejný bicykel na stanici v Košiciach - takže kto prekoná rekord? - od rozhľadne na Kloptani na stanicu do Košc za 2 hodiny a 20 minút.

Fotky sp tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7286591