Názov: | 7. NE-bozkávanie pod čerešňou |
Dňa: | 01.05.2020 |
Účastníci: | Makovica, Koprovci, Ľubkovci, Smokiovci, Žanka, Sarka |
Hostia: |
Tak sme sa napriek mrchavému počasiu úderom desiatej - teda kúsok po desiatej stretli na Čerešenke ako každý rok na 1. mája. Je úctyhodné, že taká Nika napríklad má 2 roky a necelý mesiac, a už zaznamenala svoju 3. účasť....
Pekne na dištanc, s rúškami sme pripochodovali, poniektorí až z Chrasného, rodičia s drobcami sa vyviezli autami na kopec, tento rok len Makovica prišla na biku. Pravidelní hostia Rado a Zuzka odišli trošku skôr, lebo mali namierené na Rankovské skaly.
S našim príchodm a zvítaním sa nebo od radosti rozplakalo a poriadne si poplakalo. Pred intenzívnym dažďom sme sa skryli priamo v rozhľadni. Aspoň sme mali čas pozisťovať o sebe novinky a podebatovať. Veď sme sa už tak dávno nevideli - vlastne sme sa poriadne nevideli ani teraz, lebo veď rúško....
Po daždi sme sa ešte učili viť venček z púpavy. Žanka poznamenala - vieš Peťa, naše spolužiačky česali bábiky a vili venčeky a my sme hrali s chalanmi futbal...tak odkiaľ to máme vedieť? Ale teraz sa to naučili, veď je to celkom ľahké.
Prichádzajú cyklisti z Víkendu a začína opäť mierne pršať. Makovica sa s nami lúči, vybehne na vežu a zhora nám kýva ako uväznená princezná z hradnej veže. Kým prídeme do dediny k autám, celkom pekne zmokneme, ale nevadí, veď nie sme z cukru.
Takúto uplakanú čerešenku si ešte nepamätáme, ale bolo to pekné stretnutie.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 742x