Názov: | 39. Sľubica |
Dňa: | 17.01.2015 |
Účastníci: | Makovica, Jerguš, Eva, Romy, Smokie, Ľubo |
Hostia: |
Vestibul na stanici je preplnený turistami...a temer všetci idú tam, kam my - no predsa na Sľubicu. Z Košíc ideme 4, v Kysaku pristupujú Jerguš a Eva. V Richnave Makovicina logistika perfektne funguje aj na novom mieste prezentácie. Nastupuje do busu posledná, prvá vytrieli a o 3 minúty sa už aj vracia - ani sme nemuseli vystúpiť z autobusu. Tak teda odchádzame o 1 autobus pred ostatnými Košičanmi.
Na Chválabohu samozrejme spoločný úvod a foto a už aj vyrážame. Ani sa nenazdáme a sme pri hláske. Tatry vidieť, ale habnblivo sa nám skrývajú za záclonku hmly. Hneď pokračujeme ďalej a užívame si adrenalínovú šmykľavicu Rajtopíkov. Na skale pri jaskyni si vychutnáme výhľad a aj obsah našich batohov. Neodmysliteľná fotka v okne a už aj strúhame prekvapené tváre, keď na skale za oknom chýba reťaz. Ťažko, ale zdolávame aj túto prekážku a pokračujeme v šmýkaní po úzkom chodníku na skalnom hrebienku. Zvládame to bez ujmy až na jedno temer napichnutie na palice a na vylepšenie našej výstroje, keď sa Smokie zriekol jednej svojej palice v prospech Evy. A už je tu sedlo Humence biele od snehu a zaliate slnkom - úplne neuveriteľné v tejto čudnej zime. Odtiaťto už len stúpame v skutočnej zimnej rozprávke. Okolostojace skupinky turistov Makovici neustále ponúkajú posilnenie v podobe pohárika. My ostatní sa zamýšľame, že prečo len Makovici....či vedia, že ona aj tak nebude alebo či nás považujú za takých mladých, že sme ešte pod zákonom. Túto dilemu sa nám nepodarilo vyriešiť, tak aspoň odbočujme ku krížu (poniektorí) a kocháme sa výhľadom na Šarišský hrad - správne čítate. A to sme ešte nevedeli, že víchrica si vlani v máji zatancovala aj na Sľubici a hustý les vytvárajúci príjemné závetrie ľahol ako zápalky a Šarišský hrad vidieť aj priamo od stola na vrchole. Zato tu poriadne prefukuje, tak sa tu nikto dlho nezdržiava, aj ohník sa presunul pod stromy o pár metrov nižšie. Vchádzame do rozsiahleho polomu, kde sú rozvešané (čítate dobre, nie maľované ale ako na Vianoce rozvešané) nové turistické značky. Obchádzame popadané stromy a o chvíľu sa dostávame na náš známy úsek šmýkačky v žľabe. Berieme to šmykom, obchádzame lesom a kvalitne pri tom ujúkame. Kúsok po ceste a prichádzame k občerstvovačke s ohniskom, na ktorom sa zvasela opeká a k stolom, kde kočky mažú chlieb s masťou a cibuľou. Chutí výborne, aj dupľu sme si dali.
Na sedle Predky by sme radi zbehli do dediny a vyhli sa dlhej ceste lúkami, ale cesta nie je prešľapaná, tak volíme starú klasiku. Lávka cez potok zhnila, tak si musíe trošku navzájom vypomôcť. V reštaurácii (po novom už nie v kulturáku) si vyzdvihujeme odznaky, diplomy a samozrerejme zaslúžené párky a fajný čaj. Posedíme v teple a už aj cupitáme na vlak. Slovný futbal príjeme po námahe tela namáha aj naše mysle. Záverečný šprint na 19-ku, milý ujo šofér, ktorý na nás počkal a už aj sme doma.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5833x