kategórie:
Názov: 38. ročník prechodu Sľubicou
Dňa: 18.01.2014
Účastníci: Makovica, Jerguš, Eva, Mates, Peťa, Smokie, Rasťo, Ľubko, Kopro
Hostia:

P1330193.JPGna štarte na Chvalabohu P1330197.JPGTAM sú TATRY P1330200.JPGpri veži P1330205.JPGveselo po blatku P1330212.JPGklasika v okne Rajtopikov P1330217.JPGRasťo..kuk!
P1330220.JPGJergušovi sa to začína páčiť P1330222.JPGno poďte už! P1330226.JPGv sedle Humenec P1330232.JPGposledné desiatky metrov výstupu P1330234.JPGa sme hore a aj slnko to berie na vedomie P1330239.JPGtam kdesi za nami je aj Spišský hrad
P1330245.JPGpekne všetci pokope P1330249.JPGvaríme... P1330250.JPGhrad v lnej kráse P1330256.JPGteta s cibuľovým chlebom P1330261.JPGmalebné lúky pri zostupe P1330268.JPGa rozprávkové lesíky

Popis akcie: 

A opäť sa potvrdilo, že pozývať ľudí sa oplatí... na stanici sa nás stretlo spolu asi 14, Kopro videl len zadné svetlá vlaku, nejakí ľudkovia pristúpili v Ťahanovciach a Jerguš s mamkou Evkou pristúpili v Kysaku.....

V Richnave nás čaká na stanici autobus. Osvedčená taktika nám opäť vyšla, mladí Krti ju ešte zdokonalili - Makovica vytrielila z autobusu, je prvá na prezentácii, odovzdáva vypísaný zoznam, platí a už aj s lístkami stojí pred kulturákom - Krtkov nikde. Vtom prichádza autobus, ktorý sa bol otočiť, otvára dvere a... Krti si tam pekne sedia, ani neráčili vystúpiť.... tak teda vychádzame na Chválabohu, tradičná fotka, privítanie a už aj vyrážame medzi prvými hore šmykľavým chodníkom. Ani sa nenazdáme, sme pri veži - Makovica konštatuje, že vidieť Tatry - no, treba k tomu veľkú predstavivosť, ale ozaj sú tam.... Pokračujeme smer skalné mesto Rajtopiky. Eva nám  kamsi ušla, ale veď sa nestratí, tak ideme svojim tempom, odbočujeme k niekoľkým vyhliadkam a pri skalnom okne si dávame tradičnú prestávku. Jergušovi sa šliapanie hore-dolu spočiatku nepozdávalo, ale zdá sa, že tomu už prichádza na chuť. Spoločne obdivujeme okolité výtvory prírody. Pri okne stojí pekná kočka v zelenej vetrovke a tá nám ochotne urobí spoločnú fotku. V sedle Humenec sa konečne stretávame s Evou. Chvíľka oddychu, pár informácií na peknej tabuli a už aj sa vydávame na posledné ťaženie smer vrchol Sľubice. Tešíme sa na prebleskujúce slnko, ale nakoniec vchádzame do hmly - ani nevidíme vysoký kríž niekde na ľavej strane na lúke. Na vrchole nás čaká ale príjemné prekvapenie - najprv sa objavuje udychčaný, ale šťastný Kopro (stíhal nás rýchlikom do Spišskej a späť osobákom do Richnavy a potom za 1,5 hodiny behu z Richnavy na Sľubicu) a potom výhľad až na Kojšovku, okolité hrebene vykúkajú z hmly a nakoniec vychádza slnko a objavujú sa nielen dediny pod nami, ale aj Spišský hrad a kapitula. A keď naň zasvieti slnko, spôsobuje to medzi prítomnými doslova vytŕženie a všetky foťáky smerujú na severozápad. Aj Makovicin by tam smeroval  keby sa nebola šmykla a strepala aj s ním do fajného blatka - kým Peťa vyberá bahno z objektívu, Zuzka ho čistí z Makovicinej vetrovky a nohavíc... 

Varíme vifonku a kávu, zapisujeme sa do knihy a  po pol jednej vyrážame smer párky a čaj v Richnave. Strmý padák vôbec nie je tento rok nebezpečný - nie je sneh, ani ľad a ani blata nie je priveľa. Pri východe na lúku, kde každý rok horí ďalší ohník a vládne čulá opekačka, nás čaká ďalšie prekvapenie - chlieb a masťou a cibuľou...dali sme si. Teta si spomenula na "toho, čo utekal, hore, vraj si tiež dal..." Potom si už len užívame pestrosť okolitého terénu - borovicové a brezové lesíky, veľké lúky, drevoskládky, ochutnávame krásne borievky až nakoniec prichádzame do Richnavy. Najprv prichádza trio Makovica, Eva, Jerguš, obsadzujú stôl a ostatní sa postupne len usádzajú na spoločné miesto. Stihli sme to v úplnej pohode a máme eľšte aj trochu času po jedle si len tak posedieť. Ešte krátka prechádzka na stanicu a už aj prichádza vláčik - starý pantograf, ale je v ňom čisto a teplo.