Názov: | 24. Kardioturistika a 54. Otvorenie 100 Jarných km |
Dňa: | 27.03.2011 |
Účastníci: | Makovica |
Hostia: |
Ráno je obloha ako vyzametaná, na teplomeri nula, modré nebo, slnko a jemný vetrík. Čo ine sa dá v tomto počasí urobiť ako nalieniť na seba 3 vrstvy, vziať bike a o 8.45 vyraziť z Amfiteátra na Bankov. Kopček ku Kalvárii pekne rozprúdi krv a spúšť, ktorá je okolo starého odkaliska, ju zasa pekne zmrazí. Lúky a polia vypálené možno na šírku 300 metrov, jedna halda je celá vyrúbaná, všetky brezy sú v polohe ležmo. Hľadiac na orientáciu svahu, nepovedala by som dvakrát, že tu onedlho budú fotovoltaice panely. Len či im tú haldu prvý lejak nbepremiestni do doliny - veď uvidíme.
Na Bankov je to už len kúsok, neplaším sa, aby som sa veľmi nespotila. Jeden pechotista sa poriadne pechorí a víťazoslávne ma poloklusom predbieha. Ostáva za ním čerstvý cigaretový smog. Tak teda chvíľku počkám, nech jeho výfukové plyny odveje vietor a pokračujem. Na Bankove je už veselo, zbiehajú sa tu ľudia, žiaľ len generácia 50 a viac, ako sa zdá. Vnúčatká ostali asi doma.
Na bicykloch sme tu dvaja blázni, tak teda parkujeme pri jednom strome a hneď sa púšťame do debaty o Miliči. Za podpis do prezenčnej listiny dostávame - keksíky, odznak, jablko, mrkvu, pero, kandizované ovocie - skrátka, načo som si brala desiatu!!!!
O 9.50 akciu oficiálne zahajuje doktor Jutka a pozýva nás všetkých na prechádzku na Alpinku, kde nám odmerajú všetky životné parametre. My dvaja bikeri sa vydávame na cestu ihneď, aby sme neohrozili pechotu - rýchlosť 29 km nám úplne stačí na to, aby nás v tej teplote nula stupňov bolo treba od tých bikov dolu temer odtrhnúť - odniesli si to prsty na rukách, inak je to v pohode.
Tak nás teda odvážia, odmerajú, pichnú do prsta. Vypisujú mi papiere - hmotnosť, body index, tuk, tlak, všetko máte vynikajúce....ste proste super zdravý prototyp turistu - počkajte, no konečne, ten cholesterol, ten je vysoký, s tým treba niečo urobiť.
Pomaly sa lúčim s kamarátmi sadám na bike. Na parkovisku ešte stretávam rodinku Bástiovcov aj s Riou, vraj idú topiť Morenu. Už len krásny zjazd dolu Čermeľským údolím, v duchu meditovanie, že pre tých 21 bikerov, ktorých som za pár minút cesty do Čermeľa stretla, by sa ozaj oplatilo urobiť tu cyklochodník a už aj zosadám pred domom. Pár zhrozených pohľadov tetušiek susediek (neviem či ich pohoršili moje nové sexy-termonávleky alebo bicykel v tejto ročnej dobe alebo to, že vôbec som) a už sa mením na normálneho civilistu - dováram obed a prestieram na stôl. Ale biobaterky som dobila poriadne.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3754x