kategórie:
Názov: 23. Pietna spomienka Lajoška
Dňa: 06.11.2021
Účastníci: Makovica, Jerguš, Eči
Hostia:

P1166308.JPG P1166323.JPG

Popis akcie: 

Makovicina stálica teda stabilný parťák, ktorý nikdy nesklame, hodil do batoha aku-vŕtačku a mohli sme vyraziť - dnes netradične z Hýľova. Ako sme tak prvýkrát skufrovali hneď pri ihrisku v dedine, Makovica upadla do paniky, či to stihneme.

Samozrejme, že stíhame, aj sme 3 turistov z Košičana predbehli, aj vyhliadky na Maďare, US Steel, Kobylianku a Holičku a aj na Košice si užívame. Cestou ešte zbierame čečinku na výzdobu. Ku kaplnke prichádzame o 9:10 a hneď sa púšťame do práce. Najprv sme očistili mohylku, odpratali rozbité a vyhorené kahance a pripravili pri kaplnke miesto na zapálenie sviečok. Jerguš predvŕtava dierky na 5 tabuliek. Čakáme ešte na turistov z autobusu  od Jahodnej a po peknej spoločnej fotke ľudí pekne koronovo rozptýlených na celej lúke začíname kúskom vystrihnutým z pietnej spomienky 2004. Pokrátkom príhovore a spomienkach na 5 nových mien, koré pribudli na mohylke ako aj na šiesteho kamaráta - Peťa Šervca, ktorého život vyhasol len deň pred Pietnou, sme minútkou ticha spomienku ukončili. Stalo sa už pekným zvykom, že počas minúty zicha odzneli mená kamarátov, ktorí ostali v našich srdciach uložení ozaj hlboko a natrvalo. 

Potom sme sa už len do 12-tej povyhrievali na slniečku a porozprávali s kamarátmi. Tesne po 12-tej sme sa rozhodli, že ideme pozrieť na Tatry z Prednej holice. Už to tam zarastá, ale ešte sme si našli miestočko, odkiaľ bolo Lomničák ozaj pekne vidieť.

Pred poldruhou upratujeme okolo kaplnky a mohylky, zhasíname otvorený oheň a uzavreté sklenené kahance presúvame ku kamennému krížu do závetria. Pobalíme odpadové vrece a odchádzame. Času máme dosť, tak sa neponáhľame, fotíme, obzeráme a hlavne nad zjazdovkami kukáme, čo vidíme - a vidíme ozaj dosť - Slanské vrchy, na nich všetky veže a spoza nich kukučkujú odľava poľské hory, cez Herlianske sedlo Vihorlat a popri Hradisku ukrajinské Karpaty....Keď zídeme pomaličky dolu (pomalšie sa ozaj nedalo), tak ešte stále máme polhodinu času. Nájdeme si stôl na slniečku a užívame si teplé lúče. Máme šťastie, skôr ako sa slnko začína skrývať za stromy, prichádza autobus. V meste potom už len geniálny prestup na okamžitý prípoj č. 2 a Jerguš ešte na stanici okamžitý prestup na vláčik - skoro ako v Dánsku, či Holandsku... načo by nám boli autá... :-)

  všetky fotky tu: https://www.zonerama.com/Makovica/Album/7838236

naša trasa, aj s vyhliadkou na Tatry - tu: https://sk.mapy.cz/s/derajafuro