kategórie:
Názov: Vetvičková túra
Dňa: 15.12.2007
Účastníci: Makovica, Kopro, Mišo, Kamil, Peťa, Braňo
Hostia:

P1010433_resize.JPGŠťastný Braňo P1010438_resize.JPGKonečne poriadna zimná šmýkačka P1010444_resize.JPGNa posede nad skrýšou P1010446_resize.JPGMončiči z druhej skrýše P1010459_resize.JPGNaša kamarátka lopta P1010465_resize.JPGPrírodné umenie

Popis akcie: 

O 8.30 sme sa stretli pri kláštore. Presnejšie povedané Makovica s Braňom boli ešte autom vyzdvihnúť Kopra, ktorý vďaka MHD stvrdol na námestí Osloboditeľov, tak troška meškali. Ostatní sa skryli do zastávky, lebo v tom vetrisku to nebolo bohviečo.
Rezkým krokom sme sa vydali po panelke smerom na Girbeš. Boli sme radi, keď sme pod vodárňou konečne zašli do lesa a skryli sa pred vetriskom. V družnej diskusii na témy nám blízke – počítače, GPS, hry, škola, skúšky atď. – sme dorazili ku Klatovianke. Tu Kopro vytiahol z vrecka papier s hlavolamom. Niežeby sa nám chcelo v tej zime namáhať mozgové závity, ale sú to vraj súradnice skrýše, ktorá tu niekde je. Tak sme teda na kalkulačke vynásobili čínske paličkové násobenie a o chvíľu už les nad chatou vyzeral ako po nájazde diviakov. Skrýšu nakoniec našiel Braňo. Ako vidieť na fotke bol z toho veľmi natešený...až taký natešený, že sa hneď rozbehol domov povedať to Majke....ale nie, vážne...rozlúčil sa s nami a vrátil sa späť na KVP, lebo ešte mal doma upratovacie povinnosti.
My sme sa vydali ďalej po ceste, lebo Makovica konečne chcela dôjsť najkratšou cestou na Jahodnú. Žiaľ, opäť nedošla. Kopro pozrel naľavo na kopec a zahlásil: „vidíte tamto vedenie? Tam niekde je ďalšia keška...veď len tam vybehneme a môžeme sa vrátiť.“ Tak sme teda vybehli – najprv cez potok, potom strmo hore kopcom, cez ľad, preliezť cez ohradu pre kone, cez rampu a potom po otvorených lúkach v tom vetre. Ale mali sme krásne výhľady na Košice, videli sme líšku, ako fujazdila pred dravým vtákom do bezpečia lesa. Potom sme skrýšu našli. Chlapci ešte vyliezli na posed a už sme sa aj vydali ďalej. Kto by sa ale vracal späť do doliny na cestu! Navyše sme našli polosfúknutú futbalovú loptu a tá nás sprevádzala až na Bankov. Cestami-necestami sme sa nakoniec prepracovali až na modrú značku nad Jahodnou. Medzitým sme ešte videli ďatla, zajaca, živé srnky a aj jednu srnčiu lebku. Kopro si z nej vzal zub, ale našťastie pre jeho rodičov ho cestou stratil.
Na Jahodnej sme sa dlho nezdržali – ženili sa tam všetci čerti. Fúkalo tak, že nebolo slovo počuť. Tak sme len skonštatovali, že snehu je ešte príliš málo na lyžovanie a už sme cupitali po žltej značke. Cestu nám zrýchľovala naša kamarátka lopta. Nakoniec sme ju slávnostne kopli do lesa pri parkovisku na Bankove a presne v pravý čas prišli na zastávku. Čakali sme asi len 3 minúty a už sa otvorili dvere do teplého autobusu.

Výškový profil trasy:
Výškový profil trasy