kategórie:
Názov: Mikulášske šantenie v Turzove
Dňa: 08.12.2007
Účastníci: Makovica, Zuzka, Kopro, Kamil, Peťa, Braňo, Majka, Števko, Jerguš, Evka, Maťo Szabari, Žaneta, Katka, Jurko, Mates
Hostia: Marek P., Maťko, Beňa

P1010323_resize.JPGzačiatok - banícke múzeum v Gelnici DSC_1718_resize.JPGdo múzea ideme sami, teta sprievodkyňa stráži bránu DSC_1761_resize.JPGsamohybné modely sú perfektné P1010326_resize.JPGodchádzame na výlet - pršosneží P1010339_resize.JPGusmiata turistická značka P1010342_resize.JPGno, z tejto studne by sme asi radšej nepili
P1010353_resize.JPGodpočinok v altánku na Plejsoch P1010357_resize.JPGspoločné foto pred chatou P1010359_resize.JPGa už začína večerný program DSC_1881_resize.JPGťažké lúštenie rozprávkových dvojíc

Popis akcie: 

Stretli sme sa na stanici netradične len traja. Ostatní sa pomestili do áut. Keď sme vychádzali z Košíc, jemne pršalo. Za Folkmárom prestalo, tak nám svitla iskierka nádeje, že sa počasie vylepší. Ale prvé kvapky dažďa tesne po vystúpení z autobusu v Gelnici nám tú iskierku zhasili.
Do baníckeho múzea sme vchádzali už za hustého dažďa. Múzeum bolo super, najmä to, že teta ostala v svojej búdke a my sme sa mohli voľne pohybovať, chytať čo sa nám zapáčilo, vtipkovať a vymýšľať. Najkrajšia bola socha tetušky z hruškového dreva a drevené modely rôznych banských mechanizmov, ktoré dokonca aj fungovali. Keď sme vychádzali von, práve hrala zvonkohra na veži, takže tým sme vlastne zažili všetky atrakcie okresného mesta Gelnica.
Do Thurzova to boli po ceste 4 km, tak sa väčšina ľudí nasáčkovala do áut a piati sa vydali po tom daždi pešky.
Pani správkyňa nám pridelila krásnu súkromnú ubytovňu Pionier. Je to zaujímavá historická osemuholníková budova, v ktorej je uprostred veľká spoločenská miestnosť a dookola 8 izieb a balkóny.
Zložili sme si veci a vybrali sme sa na vychádzku, keďže sa dážď pomaly menil na mokré sneženie. Najprv sme chceli ísť len na Tatrakov kríž, ale keďže k nemu značka nevedie a naokolo bola nepríjemná hmla, rozhodli sme sa ísť po modrej značke smerom na Plejsy, kam až dôjdeme. Jerguš ďaleko nedošiel, asi po pol hodine vyhlásil, že jeho už bolia nohy a vôbec nevládze ani dýchať. Tak sa s ním Evka vrátila naspäť a my ostatní sme pokračovali ďalej. Naša snaha bola odmenená – snehodážď sa menil na sneh a ocitli sme sa v bielej rozprávke. - síce trošku premočenej, ale predsa len bielej. Nakoniec sme dorazili až na Plejsy. Lyžiarska sezóna ešte nezačala, tak to tam vyzeralo dosť vymreto. Posedeli sme si v altánku, ale zima nás vyhnala na cestu späť. Ani sme ďaleko nezašli, Žanetka sa pošmykla a samozrejme svoje kolienko pri páde umiestnila na to najnemožnejšie miesto. Takže sme pokračvali slimačím tempom, lebo Kopro ju musel podopierať a ďalší dvaja strážili naokolo, aby sa tento malý kolektív nepošmykol. Medzičasom sa zotmelo, ale večeru sme v pohode stihli.
Po večeri vypukol mikulášsky program „Z rozprávky do rozprávky“. Úloha nasledovala za úlohou, hra za hrou, až Zuzka skoro zachrípla. Potom prišiel Mikuláš. Na koleno si posadil síce len toho najmenšieho, ale z vreca sme si mohli všetci vytiahnuť nejakú sladkosť.
Oddýchli sme si pri prezeraní fotiek a videí z akcií a keď sa už všetkým chcelo spať, Makovica si spomenula na tombolu a vylosovali sme si svoje ceny. Iba raz sa stalo, že ktosi vyhral to, čo sám do tomboly dal.
Bolo niečo po jednej, keď sme sa pobrali spať – teda až na niektorých, ktorí vraj vydržali až do skorých ranných hodín – ostatných ale nerušili.
V nedeľu nás privítalo podobné počasie, tak sme po raňajkách pokračovali v hrách. Najprv sme hľadali poschovávané rozprávkové kartičky – hocijako sme sa snažili, aj tak sa nám nepodarilo nájsť tie posledné tri (ani tí, čo ich skrývali, ich nakoniec nenašli). Veľký úspech malo strihanie cukríkov na niti so zaviazanými očami a navigáciou ostatných. Najmä Jerguš s Kamilovou navigáciou boli hotovým akrobatickým vodičským číslom.
Vyvrcholením druhého dňa bolo hľadanie pokladu. Špióni úlohu zvládli výborne a perfektne popísali svojim tímom cestu k pokladu. Najoriginálnejšie skryl poklad Kamil – priviazal ho na vrcholček asi 4-metrového ohybného stromu.
Keď všetci poklad našli, s miernym oneskorením sme sa dostavili na obed. Potom sme ešte zvyškami ryby z obeda nakŕmili Beňu – bola asi najšťastnejším tvorom na zemeguli. Braňo odviezol režistov na vlak a my ostatní sme sa pohodlne zmestili do áut.
Aj keď počasie bolo viac ako nepríjemné, naše spomienky na tento víkend sú len tie najpríjemnejšie.

GPS súbory: 
Výškový profil trasy:
Výškový profil trasy

Ďalšie fotky:
P1010380_resize.JPGprišla kompletná trojice - Mikuláš(ica), čert(ica) a anjel(ica) P1010409_resize.JPGkoľko kartičiek sme už našli? P1010424_resize.JPGa nová hra - Dlane - dobrá, ale hlučná a boľavá 08122007(002).jpggulovacka