Predpoveď počasia sa za posledný deň zmenila a namiesto inverzie predpovedajú na Kojšu dážď. Skalným to ale nevadí. Autobus je taký poloplný...alebo poloprázdny?... ale bezpečne nás vyvezie do Zlatej Idky. Slnko sa nekoná, ale aspoň neprší a je tu aj trošku snehu.
Na Silvestra si pri vystupovaní z vlaku sľubujeme, že ráno sa tu opäť stretneme - teda tí, komu sa bude chcieť. A tak sa o 7.00 stretávame na stanici presne dvaja skalní kloptanskí parťáci. V Margecanoch prestupujeme do motoráčika a zdá sa, že sme jediní, ktorí sa vybrali v tomto čase-nečase do lesa.
Ježiško mi priniesol bežky, treba ich teda veľmi rýchlo vyskúšať. Aladin hovorí vraj medzi 10.00 a 12.00 bude hore jasno, takže aj aj ja mám v tom jasno - o 7,15 autobus ma bezpečne vyváža z Mordoru zahmleného mesta do poloslnečnej Zlatej Idky.
Ráno jasné, slnko vychádza nad Klatovom ako veľká žeravá guľa. Makovica vyzdvihuje kľúče od kaplnky a už aj cupitá nahor po žltej...pozdravenie so srnkami, ktoré sa najprv len prizerajú, ale potom utekajú, čo im nohy stačia.
Je jar a to treba využiť v každú jednu chvíľu - nielen na obdivovanie ako to všetko rýchlo rozkvitá, ale aj na prozaickejšie vecí - opäž sa naužiť na biku skackať cez kamene, vyfučať aj na ten najvyšší kopec (alebo vytlačiť, veď vek na to už mám)....
Ráno automatický budíček o 5.30. Keď vidím, ako na mňa z oblohy žmurkajú hviezdičky, všetko je jasné. Zbalím len to najnutnejšie do malého cyklobatoha - mám ambíciu stíhať späť autobus o 12-tej, tak čo viac mi treba....