Na nedeľu hlásili pekne a teplo, ale o 8:00 to tak nevyzeralo. Bankov sa strácal v hlbokej hmle bolo dobre kosno. Preto sa bikeri začínali schádzať v Čermeli poriadne naobliekaní. Ako sa ale hmla rozplývala, rozjasňovali sa aj úsmevy na našich tvárach a čoraz viac oblečenia putovalo do batohov.
Všetci sú zaneprázdnení alebo chorí, tak sa dohadujeme so starou kamoškou Zuzkou (niežeby bola vekom stará, ale poznáme sa temer 30 rokov) a pohodovo vyrážame o 8:56 do Kavečian.
Paradoxne túra Lacovi na želanie, ktorý nakoniec nemohol z pracovných dôvodov prísť, ale zato sa k nám navrátila po dlhom čase Danka. Tak sme sa vybrali na výlet v trojici.
K Makovici sa tentokrát pridal Dušan, ktorý sa rozhodol hneď na nový rok tak trýzniť, že vstal na vlak o 7-mej. Vystupujeme klasicky v Helcmanovciach. Je mierny mrázik, tak sa nám bude šliapať dobre.
Jerguš hlási opäť boľavé hrdlo, Ľubkovci únavu z práce a cestovania, malé deti do toho nečasu neradno vyhnať, a tak vyrážame starí horskí vlci vo dvojici. V buse je pár skialpinitov a ešte nejakí bežkári. Okrem 3 Američanov v kraťasoch na termoprádle sa však smerom na Glogotu vydávame len my dvaja, ostatní mieria skratkou na Zlatoidské lúky.
10.11. bude 20. pietna spomienka, tak padol návrh, aby sme si našich kamarátov pripomenuli nejako trvalo, aby sme na nich nezabudli - tak, ako si to želal aj Laci Andrási, ktorý svoj plán už žiaľ realizovať nestihol a v marci nás navždy opustil...tak teraz už hádam nezabudeneme....