Po dlhých rokoch sme poctili návštevou aj Víkenďákov. Veľmi sa nám potešili, pravdu povediac, zrejme to vôbec nečakali. Na prezentácii sme dostali ako účastnícky list krásnu magnetu a vyrazili sme smer Alpínka- Diana-odbočka nahor na Findorákovú....
Napriek nádhernému počasiu je autobus poloprázdny - buď majú všetci auto alebo sa chystajú na Valentína. Makovica na zastávke v Zlatej Idke dostáva od jedného zo známych turistov čokoládku - vraj na Valentína....vrelá vďaka, asi to bola moja jediná Valentínka tohto roku. Všetci sa poberajú smer Kojšovka, len 5 bežkárov vyráža opačným smerom na modrú.
Prichádzame na parkovisko nad dedinou predne o 20.00 - je tu prázdno, nikde ani živej duše. Od lanovky idú asi 2 autám alw inak sa nič nedeje. Samo volá, že ešte len vyrážajú z KVP, tak ho čakáme. O chvíľu sa po ceste blížia svetlá - to ešte nemôže byť Samo - ani nebol.. nakoniec sa nazbieralo 8 áut, z ktorých sa na cestu vysúkalo niekoľko sánok, bobov a klzákov aj s ich majiteľmi.
Rusnacke Vianoce majú tam hore asi protekciu - už po niekoľký rok sú v kurze, čo sa týka zimy a snehu - často jediného v celej zime. V Košiciach je okolo nuly, ale prichádzajúc ku Zlatej Idke vidíme spoza okna, ako sa krajina mení. Už v dedine sa do nás opiera svieži vetrík, čo v nás Kojšovky znalých vyvoláva veľmi reálne predstavy výstupu a pobytu na vrchole - asi budeme zas ležať na vetre..
Makovica prichádza na stanicu priskoro. Kupuje lístok, ale ani na nikoho nečaká, veď sa hádam cestou niekto pridá. Ešte sme sa nepohli zo stanice a dofrčí obrovský dlhovlasý chlap - Tomáš z Moldavy, čitateľ našej stránky a Koprov kolega z práce. Hurá, takže ideme vo dvojici. Dohadujeme sa, že skúsime cestu z Helcmanoviec.
Tentoraz vymyslel a viedol Ľubko. V autobuse stretávame hádam všetkých košických turistov - sú tu víkenďáci, ľudkovia z Košičana, Víkenďáci a ešte aj Dráčikovia. Pri kempingu vystupujeme ale len my.
Tentoraz vymyslel a viedol Ľubko. V autobuse stretávame hádam všetkých košických turistov - sú tu víkenďáci, ľudkovia z Košičana, Víkenďáci a ešte aj Dráčikovia. Pri kempingu vystupujeme ale len my.
Ráno o 5.30 sú chodníky mokré-ajajaj, pršalo. Ale LEN pršalo - obloha je posiata malými barančekmi, hviezdy svietia a zapadajúci mesiac v splne na to všetko pekne žiari. A tak pokračuje celý deň. Hmla, či len ranný opar sa čoskoro rozplýva a slniečko nám šteklí nosy.
Jerguš smutne ostal doma, keďže bol celý týždeň chorý. V autobuse sme sa stretli 3, Kopro s Peťou prišli neskôr na Jahodnú a stretli sme sa na Lajoške.