kategórie:
Názov: Zo Zlatej Idky cez Kojšu do Kojšova
Dňa: 02.12.2017
Účastníci: Makovica, Jerguš, Ľubo, Ľudka, Kopro, Peťa
Hostia:

P1350493.JPGna Golgote slnko P1350500.JPGa na Kojšovke po slnku ani stopy

Popis akcie: 

Zdalo sam, že budeme len dvaja a nakoniec z toho bola pekná šestica skalných, ktorí sa na vrchole Kojšovky navzájom držali, aby ich neodfúklo.

Na Makovicino potešenie sa pridali aj Ľubo a Ľudka. Tak teda vyrážame vo štvorici. V Zlatej Idke zima, ale krásne slnečno. Fotíme odušu, lebo čo keď je toto jediný sneh tejto zimy...človek nikdy nevie. Stúpame po modrej - pohodlne, pomaličky, aby sme sa zbytočne nespotili. Na Golgote teplomer ukazuje krásnych a neuveriteľných -7 stupňov, úsmev nám primŕza, Ľubovi omŕzajú fúzy. Stúpajúc ku Katke volá Kopro, vraj kde sme, lebo oni s Peťou už kráčajú po asfaltke na vrchol....no toto, to je ale prekvapenie. Nakoniec nám idú oproti a stretávame sa kúsok nad prameňom pri Katke. Našťastie cestou hore sme celkom v závetrí, ale v výhľadov nie je nič - vľký sivý mrak sa usadil na vrchole Kojšovky a nepustí k nám ani jeden lúčik slnka. Je až neuveriteľné, že Koprovci od Eriky obdivovali Vysoké Tatry.

Pri guli sa to ešte dá, ale ako vychádzame na vrchol, ide nás odniesť. Len rýchle fotenie - pokusy o selfie, krásna ľadová výzdoba na smerovníkoch... a už sa praceme späť do závetria meteostanice. Rýchlo niečo zobneme a nastáva lúčenie. Kopro  Peťa sa vracajú k autu a my ostatní sa zverujeme Ľubovi, ktorý to tu veľmi dobre pozná a tvári sa, že nás bezpečne dovedie do Kojšova. Kúsoček po červenej a potom strmo nadol okrajom lesa. Sneh do pol lýtok sa strieda so závejmi vyše kolien. Strmý padák berieme šmykom. Všade okolo nás stopy vysokej zveri. Konečne prichádzame na cestu a vydávame sa po nej doľava. Cesta je už lepšie schodná. Pred nami prechádzajú pomedzi stromy 2 statné jelene. Zveri je tu ozaj plno, vidieť to podľa stôp. Stále pohodlne klesáme, snehu pomaly ubúda. Vynechávame odbočku vysokým snehom k chate  a zastavujeme sa až pri novom posede. Je tu aj zvláštne kŕmitko pre vtáky aj s fotopascou.

Cestou nadol trošičku zakufrujeme, ale veľmi príjemne, dostávame sa do Kojšova z úplne inej strany okolo drevoskládky so statnými kmeňmi jedlí. Času máme dosť, tak počítame letokruhy - úctyhodné - 80 a viac na každom strome. Odbočujeme ešte cez mostík ponad malý potôčik okolo tabule Arizóna a ocitáme sa asi v trampskej osade. Poobdivujeme všetky technické vymoženosti a pokračujeme do dediny. Do odchodu autobusu skoro 2 hodiny, tak čo ešte podnikneme....do krčmy sa nám nechce, vyberáme si nejaký domec na kopci, že odtiaľ asi bude pekný výhľad. Ideme tým smerom, keď natrafíme na prvý kríž - má číslo 1.- je jasné, že sme na začiatku krížovej cesty. Absolvujeme ju celú a vylezieme na Kojšovsku Golgotu. Je tu pekný pamätný  kríž z roku 1942 a 2 nové prístrešk, v jednom z nich veľké murované ohnisko a guľášovisko. Cestou späť s nám naskytá nezvyčajný a úžasný pohľad na Folkmársku skalu.

Schádzame dolu a o chvíľu prichádza autobus, takže deň sme využili dokonale do poslednej minúty.