kategórie:
Názov: Zo Štúrova do Komárna
Dňa: 04.08.2013 - 05.08.2013
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1300312.JPGsúkromný rybník plný rýb P1300320.JPGŠarkan, kde máš Divu? P1300326.JPGošklivé káčatko P1300330.JPGrybník Kamenný most na potoku Paríž P1300337.JPGpondelok ráno - odchádzam z Belej P1300345.JPGjediný znak, že som na cyklotrase
P1300348.JPGpieskové pláže na Dunaji P1300351.JPGloď vyhodená na brehu P1300356.JPGKravany - mólo pre malé lode P1300357.JPGkomunitné miesto niekde za Kravanmi P1300372.JPGpomník na začiatku Radvane P1300375.JPGčajky raňajkujú
P1300377.JPGa toto po nich ostalo P1300380.JPGriskantný prechod blatnou zátokou P1300385.JPGprístav v Patinciach P1300390.JPGupútavka na rímsky tábor P1300402.JPGvykopávkami odkryté, burinou zarastajúce múry P1300407.JPGhurá, konečne cykloznačky
P1300411.JPGv diaľke sútok Váhu a Dunaja, za plot sa nedostanem P1300413.JPGkomárňanská pevnosť P1300416.JPGsocha slávneho rodáka - spisovateľ Jókai P1300435.JPGnádvorie Európy P1300445.JPGa ešte raz P1300450.JPGúčasný spôsob osvieženia - prejazd cez vodnú hmlu - super
P1300460.JPGvchod do pevnosti P1300465.JPGkomárňanský vláčik P1300467.JPGsv. Štefan so slovenským znakom.. ??? P1300477.JPGna Alžbetinom moste P1300478.JPG P1300482.JPGmaďarské cykloznačky
P1300495.JPGmôj osudový chodník a múrik P1300496.JPGa môôj osudový pohľad na pevnosť - za všetko môžu Maďari :-) P1300504.JPGvodojem P1300516.JPGfontána v Nových Zámkoch P1300518.JPGnechávam vláčik svojmu osudu a idem ďalej po vlastnej ose

Popis akcie: 

Zo svadby na zámku sa treba nejako aj domov dostať - ako ináč, popri Dunaji, veď som ešte nevidela sútok Váhu s Dunajom - a ten je toť za rohom, v Komárne.

Po včerajšom podvečernom bikovaní okolo Belej k súkromnému rybníku, kde bolo rýb, akoby voda vrela (citát z rozprávky) a ďalej cez obce Šarkan a Diva (žeby tu drak uväznil krásnu speváčku alebo ďalšia rozprávka?) okolo potoka Paríž a nádrže Kamenný most, kde som videla malé ošklivé káčatká (ďalšia rozprávka) - labutiatka si uvedomujem, že horúčava je statočná, tak vyrážam ešte pred siedmou ráno. Užívam si zjazd do Mužle a tu chytám prvý kufor, ale GPS je zapnutá, takže sa vraciam hneď po pár sto metroch. O chvíľu som pri Dunaji. Po cykloznačke označujúcej legendárnu Dunajskú cyklocestu niet ale ani stopy. Tak len tak naverímboha striedam málo frekventovanú asfaltku a odbočky k Dunaju. Som sama, takže ozaj vleziem do každej cestičky vedúcej k Dunaju a nikto mi za to nenadáva. Na brehu rieky je nádherný piesok a na protiľahlom brehu v Maďarsku vládne čulý ruch - aha tie kopy, tam skončil náš piesok z Mágio-pláže, keď ho v Blave vzala povodeň. Pred Kravanmi nad Dunajom ale už ostávam až po Moču verná bočnej ceste. Dokonca stretám aj dve seriózne vyzerajúce poriadne nabalené cyklistky asi v mojom veku, určite cudzinky, lebo sa len rozpačito usmievajú a kývu hlavou na pozdrav. Asi ich neoslovuje moja úsporná batožina. Po peknej nábrežnej ceste, na ktorej má každý dom na nábreží svoju lavičku cesta rýchlo ubieha. V Radvani nad Dunajom si fotím pamätníček s typickým vyrezávaným stĺpom, ktorých som tu videla desiatky. Odbočujem celkom k Dunaju, prepletám sa uschnutým povodňovým blatom a sledujem vtáky na plytčinách, sú ich stovky, keď si odmyslím okolie, zas si môžem pripadať ako niekde v Afrike. Veľké čajky práve raňajkujú, približujem sa až celkom blízko, kým ma spozorujú a odletia. Idem pozrieť, čo jedli - ostali po nich desiatky prázdnych mušlí. Nechce sa mi vracať, tak to ľahkovážne beriem skratkou cez vyschnutý nános bahna v zátoke - no nie je až taký suchý, ako som si myslela - veľa nechýbalo a bola by som brodila pravé dunajské bahníčko - vďaka slnko za predsušenie. Ďalšia odbočka ma dovedie do prístavu v Patinciach. Je ešte skoré predpoludnie, všade je ticho, život sa ešte len prebúdza.

Konečne zisťujem, že som asi fakt na známej cykloceste - objavuje sa smeriovka k vykopávkam rímskeho tábora Kelemantina za Ižou. Žiaľ, po príchode na miesto zisťujem, že peniaze z projektu sa asi už dávno minuli - ostali len tabuľky a burinou zarastajúce altánky, informačné tabule a zrekonštruované múry. Zas mi prichádza na um večná otázka - koľko je asi v Iži dlhodobo nezamestnaných, ktorí využívajú zadarno sociálny systém. Keby každý odpracoval v tomto areáli 1 deň v týždni, všetko by bolo také, ako si to predstavujeme - a bez akýchkoľvek dodatočných financií. Dopŕhlená a bodliakmi dopichaná opúšťam miesto európsky významné (uvedomuje si to asi len tá burina, ktorá rastie odušu) a pokračujem ďalej. Komárno je už na dohľad. Na moste cez Váh, poslednom pred jeho ústím do Dunaja, stretávam konečne cykloznačky! Hurá, takže tu by už mal začať cyklosvet. Hneď odbočujem popri Váhu, chcem predsa vidieť jeho ústie - no, len by som chcela. Záverečná špička za pevnosťou je oplotená, má tam sídlo čerpacia stanica OMV pre lode. Tak len jedno foto z diaľky a pokračujem okolo múru starej pevnosti až do centra. Na námestí generála Klapku (veliteľa komárňanskej pevnosti - hrdinu rokov 1848-49, ako som sa neskôr dočítala) mi tetuška v infocentre dáva najúžasnejšiu obrázkovú mapu historického jadra - až na 3-4 objekty som stihla nájsť všetko. Prvé kroky vedú na nádvorie Európy - je to taký zväčšený svet modelov - typické domy pre jednotlivé štáty Európy ozaj majú osobitnú atmosféru. Ďakej nasledujú pomníky v meste - Komárno má asi najväčšiu hustotu pomníkov a miniparčíkov. Nejaká socha je doslova na každom kroku. Najšokujúcejšia pre mňa bola socha sv. Štefana držiaca v ruke vlajku so sloveským znakom....a hneď pár krokov od nej socha Štefánika. Pevnosť žiaľ nestihnem, termíny prehliadok mu kolidujú s odchodom vlaku.

Ešte ma čaká prechod cez most do maďarského komáromu a platanová alej na malom Alžbetinom ostrove. V Komárome tiež navštívim infocentrum a dostanem, síce objemnejší, ale veľmi podobný materiál. Vyberiem si jednu pevnosť hneď oproti ústiu Váhu do Dunaja, odtiaľ by som ho mohla vidieť... Smola, neuvidím, pevnosť ja zatvorená a medzi ňou a Dunajom vyrástol vysoký železničný násyp. Tak sa teda pekne vraciam na Slovensko. Je temer pravé poludnie, tak ešte rýchlo obehnem ostrov a pôjdem niekam do tieňa, hovorím si. Po Veľkodunajskom nábreží sa pekne bicykluje, skoro ako na Jazere, len ho mám celé pre seba. Pomaličky točím pedálmi a obzerálm si most predo mnou a protiľahlý breh. Aha, ďalšia pevnosť, a táto je asi otvorená....obdivujem pekne upravenú budovu a vtom sa to stalo - syndróm 5-ročného trojkolkára v praxi (točí, točí a kuká kade-tade). Pravý koniec volantu narazil na povodňovú stenu a bike ma katapultoval smer Dunaj. Polovica tela na tráve, polovica na betóne, bike za mnou. Bolí ma celý človek a kľajem ako pohan - nadávam si, čo mi hrdlo ráči, za tento zbytočný pád. Platanovú alej vo vnútri ostrova už ani nevnímam, snažím sa dostať k vode a ošetriť si odreniny. Pekná klimatizovaná reštika ponúka obedové  menu, tak zamykám bike a idem dnu. Objednám si a idem sa trochu obriadiť - ruky, lakeť, koleno podstupujú mydlové drhnutie - ani to nebolí, čo som ešte naštvaná. Navyše som si dotrhala cyklisťáky. Po obede ešte presun na stanicu a po ceste odškrtnutie ďalších pekných miest Komárna. Najkrajší je podľa mňa vodojem - ukážka toho, ako aj obyčajné technické dielo mohlo byť naprojektované pekne a zaujímavo.

V Nových Zámkoch prestupujem, mám len polhodinku, tak rýchlo prejdem aspoň na hlavné námesie a urobím si fotku pri kubickej fontáne.  Ďalšie spojenie je do Šurian - má trvať len 10 minút a tam už počkám na rýchlik. Vlak mešká s odchodom 5 minút. Po 5 minútach jazdy zastavujeme v dedinke Bánov a stojíme...stojíme. Po 10 minútach nám teta výpravkyňa oznámi, že sa zas zasekla výhybka a musia ju prísť opraviť. Kedy pôjdeme? To netuší... Prosím teda chlapíkov vo vedľajšom kupé, aby mi pomohli s bikom, na polopoľnej ceste nasadám a chcem-nechcem, natáčam na tacháči ďalšie kilometre, spolu ich je 86. Stíham to tak akurát, aby som si kúpila jedlo a pitie. Vo vlaku začínam mať zvláštne pocity na ľavej strane hrudníka.... kým prídeme do Košíc, už ani poriadne nedýcham. Parádne som si narazila rebrá o... o vlastný foťák. A pekne rozbehnutá sezóna je v háji.

Použenie: keď bicyklujete, neobzerajte sa "po strakách a po kôloch"... ako hovorievala moja babka.  

Obrázok používateľa Anonym

Køb kvalitets skindjakker

Køb kvalitets skindjakker og
pelsjakker til damer og herre billigt

skindjakker damer