kategórie:
Názov: Zimný zraz v Bardejove
Dňa: 31.01.2014 - 02.02.2013
Účastníci: Makovica, Peťa, Lenka, Mišo, Jegruš, Kopro, Mates
Hostia:

P1330367.JPGna stanici v Bardejove P1330374.JPGa na kopci nad kúpeľmi P1330378.JPGKopro a Peťa začínajú šmýkanie P1330395.JPGaj sa vzdelávame P1330401.JPGaj varíme, multifunkčné klzáky P1330405.JPGale vifonka chutí
P1330424.JPGokolo hradu P1330439.JPGcez bránu P1330447.JPGa toto je už Bardejov P1330457.JPGdotyková mapa v kúpeľoch P1330464.JPGspomienka na Sisi P1330471.JPGvstup do chodníka
P1330476.JPGpoznávame stromy DSCF3682.JPGtriafame snehovými guľami P1330505.JPGpri Hubertovej kaplnke P1330512.JPGpri minirozhľadni P1330517.JPGa na minirozhľadni P1330522.JPGno smoki
P1330524.JPGobria Marska P1330567.JPGPeťa v akcii P1330578.JPGa za ňou Kopro P1330613.JPGBardejovský skanzen P1330620.JPGtakto nám chutí voda v Kolonáde

Popis akcie: 

Všetkého bolo tak akurát - aj snehu - presne toľko, aby sme si užili šmýkane ale zároveň sa v snehu neborili, zimy, aby sme sa nečľapkali v bahne ale ani neprimrzli, jedla toľko, že sme mali plné brušká, aj batóžky a zábavy od rána do noci.

V piatok vyrážame osobáčikom o 15.30. Peknú novú súpravu v Prešove vymieňame za malý motoráčik. Kúria, až sa nám z kečky parí, tak využívame každú chvíľku na otváranie dverí a ochladozvanie. Do Bardejova prichádtame v hlbokej tme. Práve sme sa našli na mape v Koprovom telefóne, keď sa medzi naše hlavy strčila hlava Bobrova - pozbavil nás ruksakov, a tak si šliapeme pohodlne historickým mestom. Našu triedu - deviatu D sme si rozdelili na kuchyňu, jedáleň, 3 detské izby a novomanželskú spálňu pre Mišovcov.

V sobotu ráno sa odchod asi 3x zmenil a nakoniec sme aj tak šliapali do Bardejovských Kúpeľov po červenej pešo. Bolo to len na kopec a z kopca, ale trvalo nám to skoro 2 hodiny. A tak nám neostávalo veľa času na prezeranie kúpeľov a hneď sme sa vydali na Zborovský hrad, náš cieľ, kam sme pôvodne chceli vyraziť hneď ráno. Dorazili sme tam úspešne až okolo pol druhej. Ujo kastelán nás na hrad veľmi nechcel pustiť, vraj sa tam šmýka (čudné, keď je zima a všake kopa snehu). Tak sme to najprv skúsili na klzákoch pred opevnením a potom po vlastných za opevnením. Na nádvorí sme si navarili polievočku, obišli celý hrad (nebolo to až také hrozné, dalo sa to v pohode obísť), povedali všetkým, kedy ide z dediny autobus a už sme aj boli na hrade sami. Všetci sa stráášne ponáhľali, tak sme si užívali prázdnu cestu. Pred dedinou ale už Makovica poháňa, lebo čas odchodu busu sa blíži. Vychádzame spoza zákruty, a tam sa práve pohýňa zo zastávky žltý bus MHD - no, o tom sme nevedeli. Makovica pobehne, ale šofér ju nevidí... nevadí, veď o chvíľu ide SADka. Sme ale na druhej strane potoka - ako sa dostať na cestu obchádzajúci dedinu? Neostáva nám nič iné, len si posledného pol kilometra na dolný koniec k mostu zabehnúť....dobiehame akurát načas - súčasne s autobusom. Na večeri sa nás malí Draci pýtajú, ako sme to potom vyriešili, keď nám ušiel bus - vraj nás videli - a Gabo nezabudol s veľkým smiechom podotknúť --- "véééľmi dobre sme sa na tom bavili..." - to, že by mohli poprosiť šoféra, aby zastal a počkal, ich ani nenapadlo - aj takí sú ľudia...

Po výdatnej kuracej večeri Makovica píše a píše nočnú GP, na ktorú nám zohnala aj parťákov z Rýchlej roty. To ale najprv prežívame malý nervák, lebo Mišo aj s novomanželkou nestihol autobus (koho to prekvapilo?), ďalší im ide až o 2 hodiny, tak sa rozhodli ísť pešo a stopovať. Makovica im vyžobre večeru do hrncov, aby neostali o hlade. O necelú hodinku Mišo volá, že chytili stopa - potme, v zapadákove a ešte aj s lyžami! (prekvapuje to niekoho? nás nie!) Tak im prihrievame večeru, Lenka to zvláda celkom dobre, dokonca sa po chvíľke relaxu vydávajú s nami na námestie na nočnú hru. Makovica vymyslela 11 otázok - ale boli ťažké... nikto nenašiel odpoveď na všetky a to aj napriek Makovicinej pomoci. Mišo, Lenka a Jerguš sa vracajú do školy a my ostatní ideme podľa Matesovho návrhu na kalváriu. Darmo, nočné vychádzky majú svoje čaro. Do školy sa vraciame pred polnocou.

Ranná stratégia je jasná. Mišo s Lenkou idú opäť na bežky, tak sa s nimi lúčime. My sme si našli MHD blízko školy do kúpeľov. Predtým ešte trošku balíme, aby sme to popoludní stihli. V kúpeľoch sme za 10 minút. Prechádzame cez park okolo sochy Sisi a potom už odbočujeme na lesnícky chodník Čierna mláka. Vedie krásnym lesom, ozaj sa oplatí. A rozhľadnička s vyhliadkou na hrad Zborov, ktorý je pomerne hlboko pod nami, je ozaj perfektným vyvrcholením nášho stúpania, čítania tabúľ, poznávania stromov podľa kôry, hádzania snehových gúľ do jazierka, okolitých stromov a sem-tam aj do Makovice. Zdá sa, že tu nebude veľa ľudí, tak priamo na rozhľadni varíme vifonku a za tým ešte voňavú kávu. Odrazu, kde sa vzali, tu sa vzali, objavujú sa Brontosauri a za nimi celá procesia postarších turistov. Tak sa teda sťahujeme pod rozhľadňu a o chvíľu sa vydávame späť. Čaká nás strmý zostup, ktorý zdolávame poniektorí behom, poniektorí šmykom na vibramkách a Kopro s Peťou poväčšine na klzákoch. Hmmm, tí za nami idúci asi nebudú celkom radi vyšmýkanému korytu, ktoré za nami ostáva. Okolo tabule NO SMOKI (pôvodne tam bolo NO SMOKING) a mega popolníka s megacigaretou MARS sa dostávame späť na cestu. Stretávame Drakov a ďalej ideme spolu do skanzenu a na ochutnávku minerálok na kolonádu. Chutnáme všetky vody, ale na chuť im veru veľmi neprichádzame. Ešte nakúpiť oplátky a už nám aj ide autobus. Cestou do školy poznávame aj poslednú časť hradieb. Len tak-tak stíhame kostolnú vežu a dokonca na polhodinku aj múzeum v radnici.

Potom nasleduje poklusom-klus do školy, behom balenie zvyškov - prečo keď idem domov, mám vždy viac vecí!!!  Našťastie nás Bobor nakladá do auta a pohodlne sa dostávame načas na stanicu. Vláčik je dosť plný, ale pohodlne si sadáme. Cestu späť nám až po Košice vyplňuje jedenie, likvidovanie zásob sladkostí, tyčiniek a iných jedlých hlúpostí a slovný futbal.