kategórie:
Názov: Zbojníčka na expresnú otočku
Dňa: 04.03.2017
Účastníci: Makovica, Janni, Duško, Lacko
Hostia: Lenka

P1300327.JPGna Hrebienku už sú davy P1300329.JPGvrcholky v hmle P1300334.JPGten ľadopád bol v skutočnosti úplne modrý-ako zafarbený P1300349.JPGto nie je hmla, to vietor ženie sneh P1300356.JPGaj Makovica schováva hlavu P1300358.JPG
P1300366.JPGnie som opitá, len proti vetru to rovno neustojím P1300368.JPGprečo všetci ležia? o chvíľu sme aj my ležali P1300370.JPGzbierame nosičov náklad P1300373.JPGa pomáhame mu, aby sa opäť dostal do dôstojnej polohy stojmo P1300377.JPGa dolu ani netušia, čo sa tu hore deje-dolina bez snehu P1300383.JPGať tam vyšla skupina skialpinistov

Popis akcie: 

Po rýchom štvrtkovom maili sa dáva dokopy malá skupinka 5 odvážlivcov, ktorí síce veria ujovi Beránkovi, že fúkať bude, ale veria tiež, že fúkať bude tak, ako je to na horách bežné. Fúkalo statočne, tak to asi ešte nikto z nás nezažil.

Už od Spišskej vidíme Tatry. Vrcholce sú mierne ukryté v oblakoch, ale dolu pekne svieti slniečko. Rovnaký priateľský dojem máme aj v Smokovci. Je teplo, sneh mizne pred očami. Na poceste na Hrebienok sa začína o slovo hlásiť aj vietor, ale je to len také fuki-fuk v korunách tých pár stromov, ktoré tu ešte stoja. Na Hrebienku chvíľu posedíme. Je ráno, ale už sú tu davy. Lacko s Lenkou šli omylom po asfaltke a užili si šmýkania po ľade jedna radosť. Posielajú nás napred, že pôjdu svojim tempom, nás posielajú dopredu. Kopneme teda do vrtule - doslova a do písmena. Predbiehame všetko, čo sa hýbe na chodníku, s mnohými skiaplinistami doslova držíme tempo (to boli samozrejme tí začiatočníci).

Pri východe z lesa nás čaká to, čo nám predpovedali. Dolu dolinou vanie svieži "vetrík" a keď sa dostávame do užžích miest, vetrík sa mení na statočného fučiaka. Ženie proti nám husté steny ostrozrnného ľadového snehu. Našťastie, vietor vôbec nie je studený a sneh sa na našich tvárach takmer hneď topí. Makovica sleduje hodinky, podľa smerovky je k chate ešte vyše hodiny, ale veď už sme v tom žľabe, kde je reťaz hneď pod chatou...alebo sa nám to len zdá? Nie nezdá, pod chatu sme aj proti tomu vetru vyšli o hodinu rýchlejšie. Najhorší je posledný úsek k chate. Vietor sa láme na okraji skalného valu, na ktorom stojí chata a rúti sa proti nám neuveriteľnou rýchlosťou. Keď príde závan, doslova si líhame na zem a schovávame hlavu medzi ruky, lebo vietor ženie nielen jemný sneh ale aj malé ľahovo-snehove kusy, ktorých zásah touto rýchlosťou poriadne bolí.

Na chate je husto, ale Janni chytá v kútiku miesto pri stole. Teplá polievka je presne to, čo potrebujeme, i keď neskôr zistíme, že nie vždy je to ten najlepší nápad. Posedíme temer hodinku a keď už myslíme, že Lacko s Lenkou to niekde cestou zabalili, dorážajú aj oni. Tak si teda vymeníme miesta v chate a odchádzame. Vietor ešte nabral na sile. Paradoxne, na štítoch naokolo je krásne jasno a vyzerá to tam veľmi mierumilovne...ale to asi zdanie klame. V doline sú davy a dobre sa bavíme pri pohľade zhora, ako sa ľudkovia pri závane vetra lepia k zemi. O chvíľu pri zostupe robíme to isté, lebo by sme nekontrolovateľne leteli nadol. Tak podobne asi letel nosič, ktorého vietor vyvrátil aj so sudom kofoly. Duško mu pomáha zastabilizovať náklad a postaviť sa opäť na nohy.

Ďalej je to už len rutina. Aj s obdivovaním ľadopádov a závidením skialpinistom, torí to dávajú strmým zjazdom, sme za niečo vyše hodinku dolu na Hrebienku. Makovicu ženie aj nepríjemný pocit, ktorý v jej útrobách vyvoláva neposedná kapustnica. Pozor, majte so sebou v Tatrách 50-centové mince, tá miestnosť na Hrebienku je po novom na turniket, ktorý neberie žiadne iné mince, LEN 0,50 EUR za jedno použitie..... Asi to na Hrebienku bude čoskoro vyzerať pri tom dave návštevníkov ako na mínovom poli.