Názov: | Zámčisko a Skalka - jesenná pohodovka |
Dňa: | 16.11.2013 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Romy, Peťa, Žanka, Smokie, Kopro, malá Sarinka |
Hostia: |
Mali pôvodne prísť aj hostia, ale napriek luxusnému, pre Makovicu nezvyklému odchodu o 9.30, sa na stanicu ani Zuzka, ani Kubo nedokotúľali. Nie sme jediní, čo sa vydávajú na cestu takto neskoro, vlak je pomerne plný a vyskytuje sa tu aj dosť veľa turistov.
V Kysaku so Sarou mávame všetkým vláčikom a vydávame sa na cestu smer Obišovce. Žanka nesie malú kočku v sedačke, aby sme úsek po ceste zvládli čo najrýchlejšie. Za mostom v Obišovciach už ide po vlastných. Odbočujeme na miestnu modrú značku, ktorá je ale namaľovaná podivuhodným spôsobom a za posledných 10 rokov určite nebola obnovená. Značky zarastajú machom, vyvrátené stromy nikto neupratuje (z toho, čo sme museli podliezať, preliezať a obchádzať, by pokojne vykúrila svoje domy aj jedna menšia ulica v dedine). Vďaka tomu strácame značku a vychádzame z húštia na lúku. Cesta po lúke je pohodlná a ako sa ukazuje o chvíľu, aj plodná. Aha, masliak! A ďalší a ďalší, Sara pobehuje od jedného k druhému, snaží sa aj liezť pod stromy, ale Žanka ju rázne zastavuje - toto malé deti rukami chytať nesmú. Škoda, že sme nevzali košík. Lúkou a chodníčkom medzi húštinami sa dostávame k peknému posedu . Sara ešte chce ochutnať jablká, ktoré pre diviaky do stredu lúky nasypali poľovníci, ale potom ju už zaujme posed. Silou-mocou sa šplhá po rebríku. Zuzka ide do polovice s ňou, ale potom sa z bezpečnostných dôvodov vracajú späť dolu. Pred nami sa už vypína špicatý vrch Zámčisko. Ešte chvíľka, krkolomný prechod obranného valu a priekopy a už sme na zrúcaninách. Veľa tu z nich neostalo, ale aj tak je to celkom pekné miesto. Sadáme si na zvyšky múrov a konečne výdatne desiatoobedujeme. Sara šermuje okolo seba rukami a jogurt má ozaj všade. Kopro fotí žltého pavúka na Makovicinych nohaviciach. Zuzka - "milovníčka" pavúkov mu potom dáva frčku, vraj "leť si". A on si letí kozmickou rýchlosťou v koridore medzi Koprovým rohlíkom a jeho ústami, okolo Petinej desiaty a pristáva niekde v diaľke v kamení - skrátka, presný zásah. Dostávame prídel penových cukríkov od Žanky a po 12-tej sa vydávame na cestu späť, tentoraz už pekne po značke - v mieste, kde sme zišli z cesty smerom hore, blúdime aj pri ceste späť. Nadol je to ale jednoduchšie - nachádzame si prvé vhodné miesto a schádzame na cestu. Sara ide opäť do sedačky a trochu si zdriemne.
V Obišovciach odbočujeme na zelenú značku smer Skalka. Opäť prechádzame popod železničný most a už sa aj liepame v lese smerom nahor. Opäť preliezame stromy, driapeme sa hore strmým úvozom. Nachádzame ďalšie huby - rozprávkovú bedličku, bosorácku kvapkajúcu hubu a vrchol dňa - Žanka vyhrabáva z lístia úžasný asi 12 cm vysoký dubáčisko. Okolo dreveného draka, ktorého si poniektorí pamätáme aj z túry pred možno 10-timi rokmi, sa konečne dostávame na lesnú cestu a po nej už pohodlne prichádzame na Skalku. Každý dostáva za odmenu mandarínku od Makovice a arašidy v cukre od Peti. Pozorujeme vláčiky a siluetu Kysackého hradu - spomíname na zimný výstup a hľadanie kešky pod snehom. Všetkým sa nám tu veľmi-veľmi páči.
Pred treťou ale vyrážame na cestu späť. Na cestu je to len asi 50 metrov dolu strmým svahom. Potom už Sara opäť putuje do sedačky a temer okamžite zaspáva. Dolu pri chatách ju od Žanky preberá Kopro, aby jej trošku uľahčil. Na stanici máme asi 15 minút času. Slnko zapadá a obzor má nádherné farby od oranžovej až po fialovú. Fotíme sa pred tou siluetou - toľká romantika na Kysackom peróne.
Sme plní dojmov, zrelaxovaní a v duši vládne pokoj a pohoda. Toto znamená skutočné kamarátstvo - prajúce a nezištné. Aj preto končíme deň pred stanicou veľkým megaobjatím. My veľkí naokolo a Sara uprostred - trošku nechápe, ale páči sa jej to. Vďaka za krásny deň.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 7995x