kategórie:
Názov: Zádiel už kvitne - naplno
Dňa: 25.03.2017
Účastníci: Makovica, Jerguš, Žanka, Sarinka, Kopro, Peťa
Hostia: Alena, Alex

P1300603.JPGchochlačka P1300623.JPGna Turnianskom hrade P1300628.JPGTurniansky rybník P1300629.JPG P1300638.JPGpohľad späť z cesty na planinu na hrad P1300641.JPGprvá hnedá jašterička
P1300643.JPGprvý hlaváčik P1300649.JPGjašteričia princezná pózuje našim foťákom P1300659.JPGAlex konečne na planine P1300660.JPGa v tesnom závese za ním aj Sarinka P1300661.JPGpiknik rovno na križovatke chodníkov P1300665.JPGbehom aj s Makovicinymi ponožkami
P1300677.JPGmajestátna vyhliadka P1300684.JPGa poniklec si tu pokojne rastie na okraji skaly P1300693.JPGešte chvíľka odpočinku P1300697.JPGa zábavy P1300710.JPGu Holečkovcov v Háji

Popis akcie: 

Vyzerá, že nikto a napokon je nás za dve autá. Jerguš s Makovicou stoja na stanici, autobus o 5 minút príde, ale SAD nakoniec nemá šancu. Volá Alenka, že má prázdne auto a ide tiež. Keď sme v Moldave, volá Peťa, že aj so Žankou fujazdia za nami.

Parkujeme pri domoch priamo pod hradom. Nechávame miesto ešte pre Koprovcov a pomaličky stúpame pomedzi vinice. Obzeráme a ovoniavame všetko kvitnúce, až nás nakoniec druhá skupina dobieha. Na hrad vychádzame už spolu. Je tu plno dobrovoľníkov, aj naši známi z Košíc, ktorí čistia hrad od náletových drevín. Vliezame aj do pivnice a prechádzame cez dieru v múre na vonkajšiu stranu hradieb. Je čas na odchod. Dumáme, čo ďalej, nakoniec sa rozhodneme, že malú vychádzku na hranu Zádielu zvládnu a potom sa uvidí. 

Skutočne, pri behu od ponikleca k hlaváčiku, od hnedej k zelenej jašteričke, to zvládame bravúrne. Len s jedným Alexovým plačom (škrapy sú niekedy šmykľavé a ostré a pád poriadne boľavy, ale dospelákov predsa počúvať netreba) sa dostávame na okraj planiny a naskytajú sa nám prvé krásne výhľady. Na odbočke náučného chodníka sa rozkempujeme rovno na križovatke chodníkov. Okoloidúci turisti nás ihneď usilovne kopírujú. Po pikniku, oddychu, vyvetraní nožičiek naboso, pokračujeme ďalej na vyhliadku. Najnovším hitom sú cifruše-električky, ktorých je všade plno. Sara chytá nezbedných jednotlivcov a skúša sa ich napojiť, veď električky majú chodiť po dvoch.

Odbočku na prvú hranu sme minuli a vychádzame až na vyhliadku. Je tu nááádherne. Stovky poniklecov, sem-tm hlaváčik a výhľady do doliny. Posedíme a dumáme, čo ďalej. Zisťujeme, že najbližšie to máme do Hája. Tak teda choďte do Hája, hovorí Makovica a my aj ideme. Na val je to len pár minút a potom už len klesáme. Za 3/4 hodiny sme pohodlne dolu. Povinná zastávka u Holečkovcov - hurá, sú doma! Vraj nás čakali na vyhliadke, len pred polhodinkou sa vrátili. Pokecáme, poobdivujeme latifundium aj zbierku kamienkov, z ktorej sa črtá malé múzeum - žeby nová Hájska atrakcia? Alenka dostáva výborný nápad. Vyjde pred bránu a zamáva na prvé okoloidúce auto - solidárni domorodci z Hačavy ju berú na križovtku a odtiaľ je len kúsok k autu - o 15 minút je späť aj s autom. Lúčime sa, berieme Peťu, aby sa aj ona tak pekne priblížila k autu. Alex o 10 minút zaspáva.

Bol to krásny deň, vlastne tak ako každý jarný deň v Zádieli, len škoda, že o planiny sa nikto nestará, pomaly zarastú celkom a kvetom bude koniec.