kategórie:
Názov: Za barokom do Kuksu
Dňa: 21.11.2015
Účastníci: Makovica, Zuzka, Rasťo
Hostia:

P1180900.JPGsocha biblicého Dávida P1180908.JPGschody k Labe, oproti hospital P1180910.JPGbarokoví strážcovia schodov P1180916.JPGposledné schody k hospitalu P1180918.JPGsochy nerestí, na druhej strane boli sňcnosti P1180932.JPGvláčik, my a bahníčko
P1180946.JPGna brehu Labe P1180951.JPGnahnevaný ujo kuká spod plafóna kaplnky P1180962.JPGtoto ostalo z krásnych sôch P1180981.JPGTraja králi v Betleheme P1180986.JPGzobudené zvieratko P1180999.JPGmoderní anjeli, či skôr nejakí Alieni
P1190012.JPGburza na nádvorí hospitalu P1190018.JPGtypický český stánok P1190027.JPGkresťanský bojovník to všetko stráži P1190028.JPGtakého lakocinky predávajú 3 Kč za kus P1190047.JPGtradičné nedeľné kŕmenie nutrií

Popis akcie: 

Torzo Krta na zahraničnej misii sa vydalo na adventné trhe do Hospitalu Kuks, ktoré je Mekkou českého sochádrskeho baroka. Pán Braun vzal dlátko, kladivko a sekal-sekal-seakl do pieskovca vo vetkých okoloňitých lesoch a kameňolomoch.

Škoda, že pieskovec je takýý mäkký a že sa zo sôch už zachovali len biedne torzá. Ale aj tak to bolo zaujímave. "Užili" sme si najmä tie infotabude s textom ..."zde stála socha xyz..." 

Na megazáchytnom parkovisku (blato po členky) sa  pripájame do davu návštevníkov, ktorí prúdia po barokovom schodisku k hospitalu u na burzu. Tak podvedome odbočujeme doprava na náučný chodník a vydávame sa za dielami pána Brauna. Je to o blatku, mokrom opadanom lístí a zubatom slniečku. Na konci susednej dediny sa necháme zlákať hnedou  infoznačkou pre autá a odbočujeme po ceste. Tak sme sa nechtiac odsúdili na 4 km asfalttúry. Aspoň chutnáme primrznuté jablká zo stromov popri ceste, vidíme zaujámavú kaplnku, z ktorej nám nejaký nasrdený svätec veľmi realisticky hrozí prstom a konečne prichádzame na miesto, kde bude Braunov Betlehem....no je tu, ale keby to nepomenovali Betlehem, nikto by už v tých torzách tie reliéfy nerozoznal. Vo fontáne obzeráme nejak= zvieratko, meditujeme, že to žije alebo nie, tak to Rasťo rieši radikálne - šup ruku dnu a už je zvieratko zobudené a vyplašene čumá na nás. Vraciame ho tam, nech spíďalej a začína adrenalínový zostup, kde nám Rasťo hneď na za začiatku ukazuje, ako to dopadne, keď podceníte terén pod vlastnými nohami. Našťastie si nesadol celkom, odniesla to len ruka. Okolo Labe prichádzame späť do Kuksu, vylezieme opäť na kopec k Hospitalu a konečne ideme obdivovať a nakupovať. Trhy nie sú veľké, ale nenájde sa tu ani jediný činčanský stánok. Sú tu len české remeselníci a výrobcovia.  

Stánky s občerstvením majú svoje vlastné nádvorie. Na záver ideme tam, lebo máme desnú chuť a langoš. Po 3/4 hodinovej fronte konečne dostaneme vaľkaný (nie ťahaný) lángoš, ktorý je úplne neslaný, cesnak, keĎže tiež neslaný, je jedovato zelený a keďže je ktoviekoľko pod nulou, vychladne skôr, než stihneme zjesť polovicu. Rasťo si nechal naložiť všetko, aj kečup, aj syr, aj kysanou smetanu (namiesto tatarky), tak mu to v rukách divne čvachce a samozrejme chladne dvojnásobou rýchlosťou. Takto posilnení sadáme do auta a tešíme sa na teplý čaj doma.