Názov: | Z Tepličky do Tepličky cez Veľkú Knolu a Ráztoky |
Dňa: | 28.05.2017 |
Účastníci: | Makovica, Braňo, Feny |
Hostia: | Lacoslav, Ľuboslav z Tronu |
Chlapci z Tronu vymysleli, Makovica vylepšila návrhom vyliezť na Knolu a Braňo zdokonalil tým, že vzal so sebou aj psiu maratónsku bežkyňu Feny. Stretávame sa pred deviatou na stanici v Tepličke a vo štvorici pokračujeme spoločne pod Ľubovym vedením.
Snažíme sa kvôli Feny obmedziť jazdu po asfalte, a tak objavujeme nové cestičky. Na Gretli sa delíme, chlapci chcú preveriť ďalší chodník, ten je ale oveľa dlhší, Feny by sa asi veľmi unavila, tak Makovica s Braňom pokračujú notoricky po modrej na Grajnár - obaja sú tam po prvýkrát, tak si podrobne preštudujú pomníky. Po chvíľke oddychu pokračujeme nahor smer Malá Knokla. Výhľady sa nám otvárajú nádherné, stojíme, fotíme a tlačíme. Braňo vymyslí zlepšovák - zapojí Makovicin bike za svoj, zapne motor a davaj, ideme, len tempo je príliš rýchle pre Makovicinu hlavu, takže nakoniec skončíme pri tradičnom tlačení bez podpory. Sme tesne pod vrcholom a chlapci volajú, vraj už prídete, alebo ideme dolu? Tak teda kopeme do vrtule a sme hore. Stromy na vrchole podrástli a výhľad už nie je takmer žiadny - len pomedzi stromy trčia vrcholky Tatier a spoza rohu kukučkuje Kráľova hoľa.
Vraciame sa na Grajnár. Feny letí dolu s vetrom o závod (niežeby nás hore kopcom nenechala za sebou), ale aj tak musíme pribrzďovať, jej rýchlosť sa pohybuje okolo 20 a my by sme dupali aj 35. Peknou cestou, známou už spred 2 týždňov sa dostávame na Ráztoky. Čakáme, že Feny zaľahne, ale omyl - naháňa sa s iným psom, rochní sa v potoku a vôbec sa nezdá, že by potrebovala oddych.
Po výdatnom posilnení guľášom, utopencom aj pivom pokračujeme novou skratkou, ktorú vymyslel Laco (veľmi pekná) a o chvíľu sme na rázcestí pod Bindtom. Tu sa lúčime. Krtinec sa vracia do Tepličky k autu a Tronisti idú objavovať novú trasu do Závadky a smerom na Švedlár. Pokračujeme po trase, ktorá sa dá nazvať Bikerov sen - najprv po modrej a potom po zelenej cykloznačke v miernom klesaní obchádzame kopce. Výhľady sú úžasné - Branisko, Spišský hrad, Levoča, Spišská Nová Ves, Tatranské štíty - to všetko sa nám ponúka. Feny si užíva niečo iné - objavila pri chodníku bažinku a už je v nej. Prechádza sa po nej ako princezná po svojom zámku, pozoruje, načúva a už aj chniape po žabke.... naveľa-naveľa sa nám ju podarilo odtiaľ dostať a môžeme pokračovať. O chvíľu sme v Tepličke, hurá, auto je za rohom...to ale ešte netušíme, že k autu zaparkovanému pri stanici máme ešte brutálne serpentíny po asfalte, ktoré Braňo s Feny berú krížom po trávnatej lúke.
Až pri aute konečne vidíme, že Feny prejavuje známky únavy - či pocitu lebedenia si? Uložila sa do tieňa na trávnik a pokojne po očku kuká na svojho pána, ako sa trápi s cyklonosičom. Dala temer 50 kilometrov - úctyhodný výkon.
Od Makovice dostane šunku z chleba (aj so syrom) a pokojne zaľahne do auta za zadné sedadlo. Bol to mimoriadne krásny deň, nielen počasím a výhľadmi, ale aj náladou, atmosférou a nepochybne krásnou, nám zatiaľ neznámou prírodou.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3074x