kategórie:
Názov: Z Kysaku do Kavečian okolo Hornádu
Dňa: 12.12.2009
Účastníci: Makovica, Maťo, Kopro, Peťa, Johny, Smokie, Žanka
Hostia: Peco

P1040720.JPGosamelá koľaj popri Hornáde P1040722.JPGTrebejovský most P1040724.JPGchodník sa povážlivo zužuje P1040727.JPGKopro radšej už tlačí, kúpať sa nechce P1040734.JPGRia skúša pevnosť lávky...aj tak tam nejdeme P1040737.JPGchodník nad skalami
P1040738.JPGKopro fotí ofcu... P1040739.JPG...túto tu... P1040741.JPGideme hore Strašným potokom P1040743.JPGno čo, vyzerá strášne??? P1040751.JPGkonečne všetci spolu P1040752.JPGvyjedáme sladkosti
P1040753.JPGešte chvíľku idú za nami P1040759.JPGa ostalil en dvaja

Popis akcie: 

No, tak pôvodne to mala byť pešia vychádzka okolo Hornádu, ktorej cieľom malo byť nazbieranie vetvičiek na vianočnú výzdobu a nájdenie novej cesty po pravom brehu Hornádu. Ako to dopadlo, to uvidíte....

Nikto nič nepovedal, ani nenapísal, len v piatok večer bolo zrazu na obzore plno bicyklistov. V sobotu do vlaku nakoniec nastúpili len Makovica, Maťo a Ria. Ostatní mrzli na bicykli. Porozprávame teda, ako sme sa mali my z pechoty, bikeri nech si napíšu svoje. Vystúpii sme z vlaku a hneď sme sa pobrali od stanice doprava. Prekvapilo nás, že popri Hornáde viedla nielen cesta ale aj jedna koľaj do neďalekej technickej budovy ŽSR. Pri Trebejovskom železničnom moste nás dobehol Johny. Vraj Peťa mrzne a zohrieva sa v stanici a asi idú všetci k Žanke do Lemešian testovať novú masážnu sprchu. O chvíľu nás ale dobehol Kopro, ktorý bol dnes individualista a povedal, že ide s nami, že aj potlačí bike, keď bude treba....a bolo. Na križovatke ciest sme si vybrali tú smerom doľava. Viedla nás okolo brehu rieky. Chodník bol najprv široký a pekne schodný, ale postupne sa zužoval. Nad nami sa objavili skalné zrázy a nad nimi sme zazreli strechy chát, o ktorých sme predtým nemali ani tušenia. Makovica vyliezla strmým svahom a ocitla sa na krásnej lúke s peknou cestou - na na túto sme asi mali trafiť. Maťo vyliezol za ňou a ako sa tam dostal Kopro aj s bikom, to ostalo záhadou,nikto ho pritom nevidel....asi by sme si naňho a jeho schopnosti mali posvietiť....

Rýchly zjazd a pre nás zbehnutie dolu kopcom a už aj sme na krásnej lúke. Ria vybehla bez strachu na zanedbanú lávku, ale my sme ju nenasledovali. Za lúkou nasledovali opäť skalné zrázy, ponad ktoré ale vedie krásna cestička. Kopro síce miestami tlačil, ale to len z bezpečnostných dôvodov. Ešte chvíľka cesty lesom a už sú tu prvé domy Sokoľa. Kopro konečne vyťahuje foťák a fotí....Ofcu - čiernu, s bielou kožušinou a ružovým temenom hlavy ....

Krátka pauza pri kostole mala slúžiť na to, aby nás dobehli ostatní cyklisti, ktorí sa na našu škodoradosť vydali za nami a v pravidelných intervaloch volali a pýtali sa na cestu. Nakoniec nás dobehli až na modrej značke smerom na Kráľovu studňu. Len čo sme sa stretli, už sme aj zastali....na kraji cesty sedel deduško poľovník a vraj, ak chcete choďte, ale ja by som to nerobil, je tam hon a všetci zúrivo strieľajú. Možno tak za hodinu bude koniec. Tak sme si zajedli, zamlsali cukríky a buráky a čokoládu a zrazu deduško zdvihol stoličku a odchádzal....vraj už môžeme ísť. My pešiaci sme sa vydali vopred, veď cyklisti sú oveľa rýchlejší....aj boli, ale len Peco a Kopro...ostatní zbabelo pred šliapaním do kopca dali prednosť testu sprchy. Zmizli do Lemešian a už ich nebolo.

My sme ešte stretli aspoň 20 poľovníkov a videli 2 zastrelené prasiatka. Kúsok ešte nahor po odbočke a už stojíme pred plotom do ZOO. Máme na výber - prelezieme dierou ako svet v plote a kľudne zbehneme cez areál ZOO alebo budeme ako slušní občania obchádzať - zvolili sme si slušných občanov a to znamenalo - 500 metrov po rovine, prudká zákruta doprava, prudký niekoľkostometrový zjazd nadol, križujeme blatistú cestu a stúpame asi 200 metrov strmo nahor až na veľkú krásnu lúku. Ešte jeden stupák a sme nad Kavečanmi. Cyklisti nás opúšťajú (zabudli nám aj zakričať ahojte pechota) a my pomaličky prichádzame na zastávku 29-ky pri cintoríne. Ešte 5 minút a prichádza autobus. Sme radi, že vnútri sa tak intenzívne kúri - je tam teplo na zaspanie, ale super príjemne.


Ďalšie fotky:
P1040397.JPGCestička od kysackého mostu P1040398.JPGNad Kysakom P1040404.JPGFight, ale už neviem kôli čomu
Obrázok používateľa petronelke

Bike part

Pri Dargove skoro ráno sa 6 statočných cyklistov stretlo. Vyrazili sme s menším zdržaním, neminulo nás dofukovanie kolies, veď veľkú časť cesty máme asfaltom tak nech nám to fičí. Cez Hlavnú k Aničke a ďalej asfaltkou do Družstevnej, i keď cesty nie sú až také prázdne radšej zažijeme menší adrenalín pri lome než väčší pri prechode cez železničný most. Nie je práve najteplejšie, a nejdeme ani najrýchlejšie, okolo Žanky vytvárame sprievodnú bike kolónu nech sa jej nič neprihodí a za polhodinku dorážame do Kysaku. Z tepla železničnej stanice sa nám nechce, no musíme dohnať Makovicu, ktorá sa už vydala s Maťom a Riou po pravej strane Hornádu smer Trebejov. Od stanice doprava pokračujeme po panelovej ceste a za mostom sa otáčame, (kopro pokračuje za pešistami) lebo nevieme či je to prejazdné a nechce sa nám riskovať, tak sa vydávame za Johnym po jednej jeho vytipovanej cestičke okolo chatiek a cez lesík. Vychádzame nad Kysakom a pokračujeme v stúpaní, vychádzame na ďalšej lúčke a zjazdíme si pekný singlík okolo chatiek. Na Žankine nemilé prekvapenie dorážame  k lanovému mostu. Tá sa hneď zarazila, že cez toto neprejde, darmo jej ukazujeme, že je to v pohode, ale strach je silnejší a tak ideme ďalej cez lúku prerytú krtkami, teraz tými ozajstnými.

Pokračovali sme na jej koniec a zvolili cestu lesom do kopca po strmšom ale vyšliapateľnom chodníku. Po kratšej prestávke sme sa vydali ďalej po pravom okraji lúky po mierne zablatenej lesnej ceste. Nasledoval kratší zjazd a pozdravy od Ovečky - Danky, ktorú už predtým stretli pešisti. Krátke blúdenie chatovou osadou a už sme v Sokoli a odbáčame na zlú cestu. Krátky pohľad do gps-ka nás v tom len utvrdzuje. Po otočení sa správnym smerom nám v ústrety letí Kopro a ohovára kdeže sme. No ja nemôžem za to, že je v skupine viac tlačistov jak bikerov. Odbočka smer Kráľova studňa a už dobiehame Makovicu s Baštim a Riou, dávame menšiu pauzu a máme potýčku s ujom poľovníkom ako je to opísané v časti pre pešistov. Žanku zlostí koleno a keďže Makovica dnes akosi nečaká, tak sa s nami lúči len Kopro s Pecom a "Lemešanská" štvorka vyráža do Lemešian cez Družstevnú a Budimír. Pár kilometrov proti príjemnému severáčiku a pár dedín a už sme u Žanky v Lemešanoch, kde sme si rozložili bivak a niekoľko hodín sa občerstvovali krupicou, mandarínkami, arašidmi a inými dobrotami.

Večer po zotmení sme sa s hostiteľkou vyobjímali a ta nám s úľavou zamávala na rozlúčku. V tej chvíli sme mali za sebou približne 49 kilometrov od siedmej ráno (podľa bikemap.net) a podľa Johnyho plánu nás čakalo ďalších cca 35 kilometrov po hlavnej ceste cez Budimír, Rozhanovce do Sadov nad Torysou odkiaľ to už bol do Košíc kúsok. Okolo ôsmej večer sme vyštartovali v zložení Peťa+aurora, Johny+silnejšia aurora a Smokie+čelovka, ktorého svetlo ráno pred odchodom vypovedalo poslušnosť... Sobota večer, áut už bolo pomenej a cesta vďaka tomu ubiehala bez problémov. Dokonca aj pre Smokieho, ktorému čelovka stačila maximálne na to aby osvetľovala bielu čiaru na krajnici. Napínavé to začalo byt za Budimírom pri výpadovke za diaľnicu, kde jediná navigácia bolo Petine zadné koleso, pretože tých bielych čiar začalo byľ príliš veľa a zvuky rýchlo idúcich sa áut zvyšovali adrenalín. Nasledujúci úsek medzi Vajkovcami a Rozhanovcami znepríjemňovali iba vodiči s diaľkovými svetlami, ktorí ich radi vypínali príliš neskoro a zapínali príliš skoro. Za Rozhanovcami nasledovali Košické Olšany, kde štedrí domorodci ponúkali Peťu a Smokieho čírym alkoholickým nápojom známej značky a kde si Johny zmýlil orientačné body, ale po blúdení v slepej uličke našiel správnu cestu a šťastne nás vyviedol z dediny. Kilometer pred Sadmi nad Torysou sa ukázala výhoda čelovky nad aurorami. Jazdec s čelovkou nevidí diery v zničenej ceste a ma tak nad zvyškom skupiny psychickú výhodu (ale bolia ho viac ruky a zadok). V dedine nás čakala posledná občerstvovacia stanica a nasledoval už len menší kľukatý stupák a košické svetlá. Po ani nie piatich kilometroch sa naši cyklisti ocitli pri Košickej Novej Vsi a Sečovskou cestou sa spustili dolu do mesta pred SPŠE, aby nechali trochu vymrznúť Danku s Koprom, ktorá mala v ten večer stužkovú a ako správni krtkovia museli vybehnúť vonku a pozdraviť svojich kolegov. Ďalšou zastávkou bol už len Dargov, rozlúčka a cesta domov (a vyjedanie čerstvej ľadovej drte z fliaš). 

http://www.bikemap.net/route/364381