kategórie:
Názov: Z Hrešnej do Kysaku po trase zrazu
Dňa: 06.04.2019
Účastníci: Makovica, Zuzka
Hostia:

Popis akcie: 

Všetci sú zaneprázdnení alebo chorí, tak sa dohadujeme so starou kamoškou Zuzkou (niežeby bola vekom stará, ale poznáme sa temer 30 rokov) a pohodovo vyrážame o 8:56 do Kavečian.

Krátka zastávka u Braňa požičať nožnice na stromčeky. Pochválime Peťkovi jeho free-ride dráhu , ktorú si postavil na strmom dvore, pomôžeme vyrázdniť tereňáčik, teda povykladať drevo a už aj nás Braňo nakladá, vraj povozíme sa. Vyváža nás pod Hrešnú, kde majú povolený vyvrátený strom na odpílenie. Peťko ešte zapózuje s pílou a už sa aj lúčime a vyrážame.

Zdá sa, že dážď visí na vlásku a skutočne ešte pred Jánošovou lúkou začína popŕchať a potom aj silnejšie pršať. Obliekame vetrovky a neskôr Zuzka aj pršiplášť a Makovica netradične rozťahuje dáždnik.

Cesta je krásne čistá, až je to neuveriteľné, len tesne pred odbočkou na Kráľovu studňu  odhadzujeme z cesty hrubé konáre, ktoré tu ostali po čerstvo spadnutých stromoch (tie už lesáci vypílili). Prší, len sa leje, tak cupitáme ďalej, prekračujeme šmykľavé veľké staré stromy krížom cez cestu. Chýbajú tu aj nejaké značky. Na sedle pod Vysokým je tiež poriadok, značky krásne obnovené, len smerovka na Košice chýba. 

Sadáme si pod strechu, skladáme pršiplášť a dáždnik a v pohode sa najeme. Zuzkine koláče chutia výborne. Po posedení sa vydávame na cestu ďalej. Slebujeme značky, všetko OK, len na strmom padáku chýbajú nejaké, ktoré by nás utvrdili, že ideme správne. Sadá hustá hmla, vidieť tak na 20 metrov....na mieste pripojenia k širokej ceste je kopa mladých výhonkov. keď sa toto rozkonári, odbočka úplne zmizne v kroví. Tak prichádzajú na rad nožnice. Všetky sme pohodlne dostali zo zeme, len jeden taký polostromček je už na nožnice prihrubý. trápime sa dýkou, nožnicami, systémom vykývem ťa ako mliečny zub, ale ide to ťažko. Nakoniec predsa len povolil, cesta je čistá, môžeme pokračovať smer Jánošíkova bašta. V debate o všeličom (vlci, rysy, jazvece a ich stopy) sa ani nenazdáme a sme v poniklecovom raji. Prestalo pršať, aj hmla sa trošku zdvihla, užívame si obmedzený výhľad a ostošesť kývame rýchliku letiacemu pod našimi nohami. Videl nás niekto? pýta sa Zuzka a hneď aj odpovedá. Tvoju fialovú vetrovku určite....

Už len zbehneme dolu, cestou odfotíme prvosienkový kopček a keď si myslíme, že už niž zaujímavé nebude, cestu nám skríži salamandra. To by nebolo nič extra, ale ona má vo vode ďalšie kamarátky a tie nám predvádzajú, ako pláva salamandra. Ani jedna z nás to ešte nikdy nevidela...

Tak plné eufórie docupitáme až do Kysaku na stanicu. Vláčik chodí často, takže žiadny problém pár minút počkať. Neverili by ste, ale bol to napriek dažďu, hmle a aj chladnému vetru na Vysokom, krásny a pohodový deň plný kvetov a dychu jari.