kategórie:
Názov: Z Gelnice do Krompách cez Plejsy
Dňa: 21.03.2015
Účastníci: Makovica, Jerguš, Evka
Hostia:

P1100134.JPGkamenny most v Gelnici P1100137.JPGna hlavnej ulici P1100141.JPGarcheologický nález na hradnom kopci P1100145.JPGruiny hradu P1100148.JPGa my nad hradom P1100150.JPGžltá odbočka
P1100157.JPGpri soľnom kŕmitku P1100159.JPGv diaľke Kurtavá skala P1100160.JPGnové značky na kyslíkovej dráhe P1100165.JPGuž čoskoro rozkvitneme P1100168.JPGprvý súvislý sneh P1100171.JPGHrob baníka
P1100176.JPGkrásne výhľady P1100185.JPGa pekne upravené studničky P1100187.JPGTatarkov kríž P1100192.JPGbrezová brána P1100194.JPGa sme u Mrázika P1100198.JPGčerstvý polom nad Plejsami
P1100202.JPGfilmárka v akcii P1100205.JPGa sme na Plejsách P1100211.JPGzjazdovka a my na nej P1100216.JPGa zjazdovka ďaleko za nami P1100222.JPGna Bačovom kopci P1100226.JPGtesne nad Krompachmi

Popis akcie: 

Vybrali sme si netradičnú trasu po žltej značke - odmenou nám bol ľudoprázdny les, krásne výhľady a vôňa lesa.

V Margecanoch prestupujeme na autobus a vodič nás vykladá prikamennom moste. Prechádzame cez most, konštatujeme, že Hnilec je ako vždy vyzdobený fľašami a igelitmi, ale mestské domy na nás zanechávajú dobrý dojem. Makobvica hovorí, že tu niekde je hrad a odrazu ho pred sebou vidíme. Samozrejme, že hneď odbočujeme a berieme hradný vrch diretissimou. Občas sa nám zdá, že zdolávame kopec vybudovaný z odpadkov, ale napokon sme hore....ďalší hrad zdolaný. Pokračujeme po modrej s tým, že musíme nejako odbočiť doľava. Samozrejme minieme tú správnu odbočku a Makovica nám zňukazuje strmýchodník v protisvahu - vidíte, tadiaľ pôjdeme - keď sa nám podarí dostať dolu na cestu. O chvíľku prebiehame cez súkromnú záhradu, samozrejme po dovolení majiteľa a jeho psa. Odbočujeme po úzkom chodníku a ihneĎ kvalitne stúpame a stúpanie, zdá sa, nemá konca. Je ale celkom príjemné - vonia tu les, pri obzretí späť sa nám otvárajú každú chvíľu nové výhľady - Gelnica, Kurtavá skala a onedlho aj stále zasnežená Kojšovka.

Pri hrobe baníka je na chodníku už súvislá snehová pokrývka, ktorá nás s menšími oprestávkami sprevádza až na Plejsy. Pri hrobe si dáme prvú prestávku na jedlo. Máme oproti času na smerovke asi polhodinku meškanie, ale to nevadí, veď času máme dosť. A prčo hrob baníka? Kedysi tu vraj našli mŕtveho baníka oblečeného v slávnostnej uniforme - nikto ho nepoznal, tak ho pochovali, kde ho našli a ako ho našli, teda aj v slávnostnom odeve. Na Tatarkov kríž sa prepraňcujeme v hlbokom snehu. nezdržiavame sa a hneď pokračujeme po zelenej pod Krompašský vrch - hmmm, zas tu poriadne padali stromy - toto je pomerne čerstvý polom, tan nebude z minulého roka. Stretávame oproti idúcich turistov z Jakloviec a medzi nimi samozrejme známych - poznajú Makovicu z výstupu na Kloptaň a Evu z práce z Košíc - svet je malý. Pod Krompašským vrchom sa rozhodujeme, že ideme predsa len na Plejsy a odtiaľ po modrej. Neustále klesáme a o chvíľu sme pri chate. 

Dávame si jedaciu prestávku, sledujeme lyžiarov na jednej z posledných lyžovačiek, kocháme sa výhľadom na Spišský hrad, Sľubicu, Slovinskú skalu. Tatry žiaľ nevidieť, je príliš veľký opar. Hromžíme na nepríjemný chladný vietor a poberáme sa ďalej k dolnej chate Energetik a odtiaľ krížom cez zjazdovku na modrú. Modrá zsmerom na krompašskú stanicu je krajinársky prekrásna, ponpka pekný, mietami až pralesovitý les, výhľady, krásne lúky...a vôbec, je tam všetko, čo si turista môže predstaviť. Na záver ešte Makovica štartuje preteky malých Cigánikov v zjazde dolu kopcom. Stačilo pár milých slov,  potom len skutočné športové pripraviť sa, pozor, štart a deti mali na tvárach taký šťastný a oduševnený výraz, že to bolo až dojímavé....

Na stanici si posedíme pár minút a už je tu aj vláčik. Pekný deň, plný dojmov za nami.