kategórie:
Názov: Z Folkmárskej na Šľuchtu
Dňa: 22.11.2014
Účastníci: Ľubko, Makovica, Kopro, Peťa, Jerguš
Hostia:

Popis akcie: 

Tentoraz vymyslel a viedol Ľubko. V autobuse stretávame hádam všetkých košických turistov - sú tu víkenďáci, ľudkovia z Košičana, Víkenďáci a ešte aj Dráčikovia. Pri kempingu vystupujeme ale len my.

 Rezkým tempom cupitáme hore dolinou a v sedle sme o 20 minút skôr ako píše smerovka. Chvíľku posedíme, niečo zhltneme a už aj šliapeme nahor. Nosom skoro pri zemi sa štvrráme sepentínami pomedzi stromy. Keď vychádzame na lúky, všetko je biele - nie je to sneh, len hrubá vrstva inovate z hmly. Hurá, máme prvý sneh na topánkach. VYbiehame na skalu a chytáme výhľad doslova za chvost. Z doliny sa valí hustá hmla a o chvíľu je všetko v mlieku. O ďalšiu chvíľu je zasa pod nami krásny výhľad a tak sa to mení. Varíme vifonku a kávu, vyťahujeme neodmysliteľný speedmintom, Jerguš robí krásne akčné fotky a potom ešte lepšie pózuje na zábery, pri ktorých jeho mame tuhne krv v žilách.

Cesto nadol do sedla ešte vlezieme do starej štôlne - veď aj zašpiniť sa treba. Spáí tam jeden namodralý netopier a obrovský pavúk. Peťa odrazu zbadá aj 2 salamandry - je tu teda živo.

V sedle pri pamätníku sa dlho nezdržíme a hneď pokračujeme po žletej. Nad Folkmárskym sedlom to berieme skratkou rovno nadol, križujeme cestu a už sa pred nami rozprestiera Terra Incognitta v priamom prenose. Ľubko nás bezpečne vedie lúkou, lesíkom až pod Šľuchtu. Tu sa stretávame s miestnymi značkami z Jakloviec, ale hneď ich aj opúšťame a pokračujeme peknou lesnou cestou. Zdoláme ešte jednu zo akál na Šľuchte a pokocháme sa krásnym výhľadom. len Kopro rezignuje na lezenie po šmykľavom lístí a driemká na ceste pod skalou. Ešte nás čaká cesta lesnou cestou, krížom cez lúku a opäť pripojenie k zelenej miestnej značke a s ňou zídeme až k Ružínu.

Ešte jedno porušenie predpisov - opatrný prechod po železničnom  moste  a sme v Margecanoch na stanici. Máme ešte polhodinku času, takže samozrejme speedmintujeme priamo v parčíku na stanici. Čakáreň a potom aj stanica sú plné bezplatných cestujúcich. jedinými platiacimi v celej čakárni sme len my traja -Kopro, Peťa a Makovica....vďaka nám železnice prežijú.....