Názov: | XX. Jaklovská vibrama |
Dňa: | 22.08.2009 |
Účastníci: | Makovica, Peťa, Kopro, Danka, Mates, Tomáš z Prahy |
Hostia: |
Bola to taká rodinná predbúrková ospalá pohodovka. Od polovice týždňa nám už meteorológovia sľubovali dážď. A naozaj - ráno bolo dosť dusno a na oblohe sa začalo zbierať čosi biele. Ráno sme sa na stanici stretli tak chaoticky, ale nakoniec sme šli vlakom všetci spolu. Cupitajúc po ulici v Margecanoch odrazu pri nás zapískali brzdy a zastal modrý favorit. Už Makovica chcela zanadávať, ale vtom sa otvorili dvere a kynológ Keruľ z Jakloviec kričí - "Košičania, nasadajte".
Tak sme sa po pansky odviezli na štart - teda na benzínku v Jaklovciach. Po krátkej prezentácii a získaní malých darčekov sa vyberáme po miestnej zelenej značke na Šľuchtu. Už sa tešíme na skalky a pekné výhľady. Vtom Makovici zapípa SMS-ka. Nejaké české číslo nás žiada, aby sme ho počkali. Myslíme, že je to Kamil, ktorý je práve na ceste z Prahy, ale nezdá sa nám to - voláme späť a ono je to náš Tomáš - odviezol Jurka na Kráľovský maratón do Spišského Podhradia a teraz nás chce dobehnúť. Tak si teda sadáme rovno doprostred cesty a čakáme ho hádajúc zvieratká. Mates si myslí vtáka - nevie síce, ako sa volá, ale vie, ako má odpovedať. Makovica nakoniec uhádla - je to drop.
Dobieha Tomáš a vzápätí odbočujeme do lesa. Strmé stúpanie bujným lesom a žihľavou nás dovedie k prvým skalkám. Chcelo by to pílu, ale aj tak máme pomedzi stromy krásne výhľady. Čaká nás ich ešte niekoľko, nielen na Margecany, ale aj na ružínsky meander pri tuneli a nakoniec aj na celú Hnileckú dolinu - na obzore sa črtajú Gelnické paneláky. Na vrchole Šľuchty -len triangulák bez akéhokoľvek výhľadu - sa rozhodujeme, že veru nejdeme na rybársky chodník okolo Ružína, ale rovno do cieľa hodiť si vibramkou.
Strácame značku a volíme cestu - "asi tadiaľto" podľa Koprovho GPS. Cez žihľavu, netýkavky, mätu, pamajorán a vysušené masliaky sa dostávame k rybníčku. Okrem odpadkov a podivuhodných kačíc, ktoré sa bijú na vode, to niet ničoho. Posedíme, naberáme silu a už aj pokračujeme okolo pobrežnej nivy potoka na peknú lúčku. Zábava je v plnom prúde a ako nám oznamujú organizátori, vibramy sa už močia....a naozaj, hádžeme starými, dokonale vodou nasiaknutými pionierkami (deti) a vibramkami (dospeláci). Napriek tomu, že domáci majú nezanedbateľnú výhodu znalosti tejto disciplíny, Peťa si vyhádže výkonom 12,7 m prvé miesto a Koprovi len o pás cm ujde tretie miesto.
Tomáš nás ešte hodí autom do Margecian, Makovica nás pozve na narodeninovú kofolu a už sa aj lúčime s Tomášom a s prvými kvapkami dažďa nasadáme do vlaku.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 7760x