kategórie:
Názov: Vylihovanie v tráve na Kojšovke
Dňa: 20.10.2012
Účastníci: Smokie, Romy, Peťa, Szabi
Hostia:

PA208970.JPGJeseň sa s okolím pohrala veľmi pekne PA208971.JPG PA208973.JPG PA208975.JPG PA208979.JPGCestou hore nám bolo naozaj teplo... PA208994.JPGPeťa nás dobehla!
PA209010.JPGHmm to je buď srnka alebo Romy PA209013.JPG PA209035.JPGV Katke je tak milý personál, že je ťažké tam nenechať pár mincí PA209036.JPG...Peťa zbadala pagáče... PA209052.JPGZbierali sme huby na spochabenú polievku PA209090.JPGPán Szabi prišiel
PA209105.JPGOn málokedy nemešká... :D PA209112.JPGPočas zostupu z hory si musí človek oddýchnuť PA209128.JPGSochy... PA209124.JPG PA209125.JPG PA209122.JPG
PA209100.JPG PA209119.JPGViazanie šnúrok vyžaduje sústredenosť. Stačí nepozornosť a máte uzol!

Popis akcie: 

Zatiaľ čo sa Makovica, Koprovci a Kika chystali do Tatier, naša skupinka sa po zvážení svojích síl a chutí vstávať tak skoro rozhodla ísť tentoraz na Kojšovku. 

Stretko sme si dohodli na siedmu ráno na autobusovej zastávke na KVP, odkiaľ mal mňa, Romy a Szabiho odviezť autobusár do Zlatej Idky. Peťa sa rozhodla ísť bicyklom a prefrčať okolo nás na zastávke. Nepodarilo sa. 

Szabi zaspal a my sme prefrčcali okolo nej až niekde za Hýľovom. Vystúpili sme v Zlatej Idke, kde na nás čakalo prekvapenie v podobe Makovicinej a Kikinej takmer-dvojníčky. 

Približne v strede cesty nám rozospatý Szabi zavolal, že sa mu vybil telefón, budík nezvonil a že nasadne na autobus, ktorý pôjde o 11tej. Na otázku, či nechce ísť radšej na bicykli zareagoval nie veľmi ochotným pazvukom rozospatého mrzúta.

Pred Kojšovkou sme sa odtrhli od modrej značky a zostali na asfaltke, aby sme sa stretli s Peťou, ktorá nám bola v pätách. Tak sa aj stalo a pri Erike sme sa na chvíľu rozlúčili, pretože sme boli hladní a potrebovali sme rannú kávu z Katky, zatiaľ čo Peťa nutne potrebovala závan čerstvého vzduchu z vrchola Kojšovky. V Katke akurát dovárali skvelú fazuľovú polievku... Nakoniec ani Peťa neodolala.

Po hodine nás opustila a uháňala do Krompách za inou spoločnosťou. Tak sme sa vybrali na vrchol sa vyvaliť do trávy a užívať si slnko, kým sa nezjaví Szabi. 

Ten to stihol skutočne za 5 minút 12, pretože po jeho príchode sme mali slabú polhodinku na to aby sme sa pobrali späť do Zlatej Idky na autobus. Tentokrát už nie obchádzkou, ale priamo po modrej značke najkratšou trasou.  

Cestou sme sa ešte stihli párkrát pofotiť, poplakať si od smiechu a poraziť niekoľko mikrospánkov v autobuse.