Názov: | Vrabčie skaly |
Dňa: | 11.10.2015 |
Účastníci: | Makovica |
Hostia: |
Malo pršať a neprší, malo fúkať a fúka, malo byť brutál zima, ale tá sa trošku omeškala....takže možno vyraziť von. Pekné nedeľňajšie popoludnie vyzerá síce trochu inak, ale dá sa. Pešo sa presúvam na Lokomotívu, kde chytám 14-ku do Čermeľa. Tu, hneď pri zastávke autobusu, začína nový náučný chodník Mestských lesov, plný tákov.
Keďže vedie do Vrabčích skál, na všetkých 8 tabuliach sa zaoberá len vtákmi, vtáčikmi a vtáčatami. Šliapem po peknom upravenom chodníčku v pomerne strmom svahu. Asi 6 mostíkov- 1 drevený a ostatné kovové, prekonávajú úzke úžľabinky, ktorými zrejme na jar pretekajú prívaly vody po dažďoch. Les je najprv dubovo-hrabový a cesta na Alpínku hučí dosť blízko podo mou. Pri 3. mostíku sa objavujú prvé skalky a vchádzam akoby do rozprávkového lesa. Naokolo popadané kmene, niektoré nahusto zarastené machom. Keby nebola civilizácia tak blízko podo mnou, aj by fantázia možno začala pracovať. Pri tabuli č. 6 začínam prudko stúpať a konečne sa vzďaľujem od cesty. Skalky na obzore! Lemujú cestu z oboch strán a cez akoby bráničku sa dostávam na akýsi hrebienok. Chodník vedie doprava i doľava. Zábradlie a ďalšia infotabuľa jasne ukazujú, kam náučný chodník vedie, ale nemôžem predsa nepreskúmať aj cestičku doľava.
Odbočujem teda doľava a začínam klesať. Okolo peknej skalky je spleť chodníčkov, ktoré ma nakoniec dovedú až na dno údolia, kde tečie potôčik Chmeľník. Sú na nom 2 improvizované priechody z drevených klád a celkom dolu niečo ako niekdajšia betónová hrádza. Preteká popod cestu a vlieva sa do Čermeľského potoka. Na druhom brehu sú v strmom svahu ďalšie skalky. Naspäť sa vraciam popri potoku, aby som nevošla do bezdomoveckej obývačky, ktorá je na malej plošinke nad cestou. Je tam stan a vzorne vyvesené prádlo. Keď je dolina taká úzka, že musím už vliesť rovno do koryta potôčika, beriem to diretissimou nahor a prichádzam späť na chodník pri poslednej 8-mej tabuli. Exponovaný úsek so zábradlím končí a vychádzam do pekného lesa, kde už prevažujú buky. Je tu ohnisko pre unavenýxch pocestných, len pri ňom chýba nejaké posedenie. Ďalej je to už len rutina v typickom košickom lese. Trochu podľa značky náučného chodníka štrikujem lesnými cestami (normálne by som to vzala tretinovou cestou rovno podľa GPS) a za chvíľku som na červenej, po ktorej už len scupitám dolu do Čermeľa. Je po pol piatej, autobus ide až o 20 minút, tak nie je čo riešiť. Presúvam sa o vlastných, obdivujem pekne opravené staré domy a žasnem nad novými obludami, ktoré tu vyrástli, registrujem 2 pozemky na predaj presne pod bývalou lanovkou. Ako sa blížim k Lokomotíve, cítim čoraz viac, že sa blížim ku Košiciam. Mierne poryvy vetríka sa menia na búrlivé až nakoniec na Boženke už nepretržite fúka až duje to, čo poznáme ako svieži košický vetrík.
Konštatujem, že toto je ideálna prechádzka na neskorú jeseň pri krátkych dňoch a neistom počasí....a dá sa pekne predĺžiť odbočením na žltú smerom na vyhliadkovú vežu.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5650x