kategórie:
Názov: Vodácke šantenie na Ružíne
Dňa: 31.05.2009
Účastníci: Makovica, Janko, Šaňko, Majka, Danka, Kopro, Szabi, Žanka, Maťo, Kamil, Peťa
Hostia: Dankina mamka, Maťov bráško Boris

P1010577.JPGprvý dotyk lodí s hladinou Ružína P1010583.JPGnovučičké mólo P1010585.JPGpriberáme na druhom brehu Borisa P1010588.JPGspojené člny ružínske P1010589.JPGčo sa deje? P1010590.JPGpod margecanským cestným mostom
P1010591.JPGotrokár Kamil a galejníčky Peťa a Žaneta P1010595.JPGno, tak toto asi patrí skôr na benátske kanály P1010605.JPGvchádzame do krajiny volaviek P1010608.JPGaž na tie PET-fľaše je to tu nádherné P1010610.JPGna vode pláva topoľové páperie P1010612.JPGKluknavský železničný most
P1010615.JPGprestávka za mostom P1010619.JPGje tu zima, rýchlo odchádzame P1010631.JPGkrátka siesta-niektorí jedia, iní slintajú nad časopisom P1010632.JPGMajka už je po chuti P1010633.JPGno, čajík je čajík P1010635.JPGa toto sú naše nové stany
P1010638.JPGkofola na chate Marica P1010643.JPGchystanie dreva na večer P1010647.JPGkoláčové hody od Revákovcov P1010650.JPGopekačka, Kopro sa nevie dočkať ražňa P1010651.JPGráno prší a prší a prší....stany sa dajú žmýkať P1010653.JPGkolektívne pchanie stanov do tašiek
P1010655.JPGto nie je nemecký Wehrmacht, to je Žaneta

Popis akcie: 

No, meterorológovia tvrdo prisahasli, že bude liať, ale my sme sa nedali presvedčiť a trvdohlavo sme vyrazili, dokonca aj so stanmi a poniektorí aj na bicykloch, či dokonca na motorke. Tak sme sa teda všetci zišli, vyfasovali 6 lodičiek, vesty, pádla a vydali sa k vode. Vtedy to vzdalo počasie a objavila sa modrá obloha a slnko.

Vydali sme sa do končín nepoznaných, teda proti prúdu Hornádu - rozhodli sme sa, že vyjdeme čo najvyššie proti prúdu ako sa bude dať alebo ako budeme vládať pádlovať. Bolo nás 13, takže Kamil a Peťa vzali Žanku doprostriedka a v tom momente sa Kamil stal Ružínskym Alipašom a otrokárom, už len bubon ako na galejníckej lodi mu chýbal. Pod cestným mostom pri Margecanskom kostole sme uvideli to, čo patrí skôr do Benátok - otec a syn naložili na čln krásny červený gauč a prepravovali ho takto po vode na neďalekú rybársku posiedku. To sme už ale vchádzali do ústia Hornádu do Ružína. Všetkých nás úplne zarazila krajina, do ktorej sme vošli - skoro ako na mŕtvych ramenách Tiszy - tichá voda, naokolo rákosie, bočné ramená, stojace bociany, zdalo sa, že už len volavky chýbajú, ale nakoniec sme videli aj tie. Postupne sa koryto zužovalo a my sme s prekvapením zistili, že už sme na úrovni stanice v Kluknave - Štefanskej Hute. Na pravom brehu sa objavili vysoké skaly, dokonca aj malý vodopádik a už sme aj boli pod železničným mostom. Chceli sme ísť ešte ďalej, ale za najbližšou zákrutou sa odrazu ukázalo, že rieka už má svoju silu a pádlovať proti prúdu už nie je príjemné. Tak sme teda pristáli na malom štrkovom výbežku. Krátke občerstvenie a už aj sadáme do lodí...keď sa človek nehýbe, je veru poriadne chladno. Cesta naspäť ubieha rýchlo a o chvíľu nám z mosta kývu Šaňo senior a Danka. Kričíme si, že večer nás prídu pozrieť.

Okolo 3. sa vraciame do lodenice. Lode parkujeme pri novučičkom móle (vďaka chlapci z Margecian) a vychádzame hore sa trochu najesť. Užívame si občasné lúče slnka a vystierame údy na karimatkách. Poniektorí varia a iným stačí slintať nad úžasnými bicyklami, ktoré sú v časopise, čo priniesol Janko. Staviame novučičké stany, veď ich treba otestovať. Partia chlapov, variacich guľáš ešte posedáva pri lavičkách a márne sa snaží zlikvidovať nadrozmerný kotol guľášu. Ideme teda na kofolu do Marice - poniektorí na lodiach, poniektorí na bicykloch. Makovica so Šaňkom si užívajú jazdu profesionálov a snažia sa odfotiť malé kačičky na hladine. Tie sa ale schovali do rákosia. Makovica ich chce trošku vyplašiť jemným pohýbaním rákosia veslom - odmenou jej je veľká ryba, ktorá sa tam schovávala a s čľupnutím skočila do hlbokej vody a vzápätí na to asi metrová užovka - až vtedy si uvedomujeme, aká je voda čistá a priezračná. Kofola je fajn, ale trošku studená, tak sa rýchlo vydávame na cestu späť. Dvojice Šaňko-Makovica a Szabi-Majka napadá, že by mohli doniesť aj drevo na oheň. Šaňkovi a Makovici samozrejme nestačí to, čo je naplavené pri brehu. Objavia a skolia mohutný suchý strom, potom ho zakliesnením medzi dve brezy spolu so Szabim prepolia, položia na člny a vytvoria katamaran. Potiaľ by to šlo - ďalej katamaran už nefunguje, takže jednoducho spájalú lode, Makovica ich drží a ostatní pádlujú o život - síce slimačím tempom, ale nakoniec dorazia k lodenici. Guľášisti už odišli a nechali po sebe pol kotla nedojedeného guľášu, Šaňo senior s Dankou už prišli a aj ostatní sa činili a kopa dreva je úctyhodná.

Prikladáme mohutné drevá na oheň, potom zistíme, že je tu aj pílka, tak dymiace polená končia pod jej zubami. Opekáme špekáčky, klobásy, slaninku, nakoniec ohrievame aj guľáš. Danka vyťahuje celý plech úžasného koláča - zmizol do omrvinky. Makovica ukazuje svoj nový objav - svietiace guličky poi. Všetci skúšame, ale suverénne vyhráva Ofček - vraj to vie z Aikida.

Pred polnocou končíme a ukladáme sa spať s nádejou, že aj zajtra nás čaká podobný deň. Štyria odvážlivci zaliezajú do nových stanov.

No, deň nás čakal, ale úplne iný - dážď, mrholienie, lejak, stúpajúce hmly.... čistíme a ukladáme lode,balíme mokré stany, upratujeme v chate, umývame riad a o pol jednej v stálom daždi odchádzame.....