kategórie:
Názov: Vodácke moknutie na Ružíne
Dňa: 30.07.2011 - 31.07.2011
Účastníci: Makovica, Kopro, Kamil, Peťa, Janni, Tete. Lacko, Peťoke, Kika, Boris
Hostia: véééééľa dažďových kvapiek

P1140384.JPGpremoknuté ohnisko - smutné.... P1140387.JPGlode čakajú, kým prestane pršať P1140397.JPGmólo na suchu - lode nahadzujeme o pár metrov ďalej P1140403.JPGčervenoprilbý Kamil P1140407.JPGružínska idylka pri tuneli.... P1140408.JPG...a ružinský humus pred Margecanmi
P1140413.JPGhody u Kamilovcov v Jaklovciach P1140414.JPGKopro - tester chuti ďábelské tousty+sladké burizony P1140417.JPGpohoda v altánku P1140422.JPGútroby Koprovho vaku vydávajú svoje tajomstvá P1140424.JPGmiňonka+pečená klobása

Popis akcie: 

Na Kloptani sme sa dohodli, že pôjdeme na vodu. Predpoveď hlásila od stredy zlepšenie, tak Makovica nelenia a lodičky vybavila. Len ktosi nás zle pochopil a poslal nám veeeľa vody aj zhora. Vo štvrtok už všetky rosničky zhodne kvákali, že prší-prší-prši a aj pršať bude..... Tak sme sa uzhodli, že veď skúsime a prípadne na stanici to ráno rozpustíme.

Vzhľadom na to, že Hamašovci a Takáčovci doleteli na stanicu o 8.17 a vlak odchádzal o 8.20, žiadne rozhodovanie nemohlo byť a všetci sme doleteli do vlaku mávajúc batohmi a plávacími vestami. Lialo celú noc, ale na našu objednávku o 5.00 prestalo, takže sedíme vo vlaku aspoň suchí. V Rolovej Hute nás čaká Kamil s kľúčami - ušetril nám dlhú cestu do cukrárne v Margecanoch. Skladáme batohy, otvárame lodenicu a vyberáme lode - hurá, nechali nám tu aj nejaké vesty. Ešte rýchlo prezliecť, Makovica vybavila u rybárov v susedstve, že tadiaľ môžeme nahodiť lode na vodu (keďže je hladina nižšie a mólo je na suchu). Našťastie kuvikanie o tom, že Ružín je zahumusený, sa ukázalo ako zbytočné - voda je tu krásne tmavomodrastozelenkavá, taká, aká má byť.Dvíhame lode a....začína pršať. Všetci sú ale takí nažhavení, že im to vôbec nevadí. Nakoniec vyrážajú na vodu 4 lode - Kopro a Peťoke, Lacko a Boris (riziková to dvojica, ale budeme ich sledovať), Janni a Tete - všetci v nízkych stabilných lodiach. Makovici a Kike ostala široká turistická loď, ktorú by malo zaťažiť aspoň 250 kíl nákladu, aby mala srávny ponor. So svojimi 110 kilami spoločne stačia akurát na to, aby doslova dnom lízali hladinu. Celá loď trčí vysoko nad vodu a vydúva jej široké dno, skrátka stabilita minimálna, musia teda jazdiť opatrne a nevystrájať na vode žiadne kúsky. Makovica nohami stláča dno uprostred lode, aby priľahlo pod hladinu.

Vyrážame teda smerom k chate Marica. Stále prší a intenzita sa pomaly zvyšuje. Plašíme rybárom ryby, v clone dažďa sa na poslednú chvíľu vyhýbame udiciam, plašíme volavky, bociany a iné veľké vodné vtáky. O tých bláznoch, čo tu slalomujú pomedzi kvapky asi ešte budú pár dní rozprávať. Spoločne dorážame k chate Marica. Ešte strále jemne prší, ale v týchto končinách už začína aj pofukovať vietor. Pocitovo sa chlad výrazne zvyšuje, teda sa radšej obraciame späť medzi kopce do závetria. Pri "najkrajšej lavičke na Ružíne" sa zastavujeme, prestalo práve pršať. Vyliezame na mólo, ale nie je to nič príjemné - telom prehriata vrstva na našom tele sa narušila a poznávame, ako chladí mokré oblečenie. Rýchlo nasadáme späť do lodí a zohrievame si ruky vo vode Ružína. Skutočne, je aktuálne asi tak o 5-6 stupňov teplejšia ako vzduch - takto to teda cítia ľadové medvede pri vianočnom kúpaní. Kým vynesieme lode pred lodenicu, sme premrznutí na kosť - už sa ale varí voda na čaj a teplú polievku a prezliekame sa do suchého. Relaxujeme napchatí do lodenice. Chlapci hrajú na novom Koprovom mobile nejakú hru a všetci ich povzbudzujú ako na naozajstnom športovom zápase.

Makovica, Janni, Peťa a Kamil na biku idú na prechádzku cez tunel k Marici - je zatvorené - kto by sem aj chodil v tomto počasí. Potom nám ale dochádza, že chata nie je zatvorená teraz, ale nafurt.... škoda jej.

Pasieme sa na černiciach a malinách. Kamil dostáva nápad, že opekačka môže byť u nich doma v Jaklovciach, kde je altánok a suché drevo. Vysielajú Makovicu na biku, aby zorganizovala vyčistenie a odloženie lodí, aby sme mohli ihneď vyraziť. Nikomu sa veľmi nechce, ale ani nikto veľmi neprotestuje, tak teda okolo pol 4. je všetko upratané a my vyrážame. Začína jemne poprchať. Všetci sme vystrojení tak, ako sa patrí - vetrovky, pršiplášte, len Borisko si vykračuje v tenkej košeli s krátkym rukávom - vraj ostatné mám mokré. Po krátkom blúdení v Margecanoch nakoniec volíme presun po štátnej ceste. Na moste na konci dediny dostávame šok - to čo je za humus pod nami? Kakaovohnedá masa plná odpadu!!! Zdá sa nám to neuveriteľné, že je to tá istá priehrada, len o 5 km proti prúdu. Tu si človek uvedomí tú obrovskú obnovovaciu silu prírody. Dokáže si poradiť so všeličím, len tie plasty nezrecykluje, to ešte nedokáže.

Kamil nás už čaká na dvore ako pravý domáci pán, varí nám kávu, sladké kakavko, čajík, zapaľuje oheň a začínajú sa hody, či dokonca obžerky. Kopro sa ponára hlboko do útrob svojho vodeodolného batoha a vyťahuje z neho tie najlepšie dobrôtky. Z nich sa rodia typické krtkovské kombinácie - hrianka s ďábelskými toustami, sladkými burizómi a cukríkmi, čokoládová tyčinka s pikantnou pečenou klobásou. Jeme však aj klasické kombinácie - opekané klobásky + cibuľa alebo horčica. Z misky miznú domáce keksy Kamilovej mamky - pomyslí si, že jej kuchyňu navštívil nejaký tajfún.

Makovica odchádza do KE na autobus o 19.15. Ešte posledné rady, ustanovenie vedúcich chaty a vedúcich lodí, výstraha, nech sa neopovážia na vode blbnúť a už aj uteká, aby to stihla.

Večer o 22.30 jej ešte voláme, aby sa nebála, že na vodu nejdeme, keďže sme po celom dni poriadne unavení, je čiernočierna tma a teplo vyzerá inak.


Ďalšie fotky:
P2210146.JPGna vodu prší P2210147.JPGaj na nás na vode prší P2210148.JPGale to na nálede neuberá P2210150.JPG P2210151.JPG P2210152.JPG
P2210153.JPG P2210154.JPGuž neprší - pri najkrajšej lavičke na Ružíne P2210155.JPGuž pristávame P2210160.JPGaj na najkrajšej lavičke je poriadne zima
Obrázok používateľa Krtko333

:-P

Krasne bolo no  ňe?
:-P
...nabuduce dame najsamnajprv indiansky tanec slnka :-D
Som proste " Krtko333 "