kategórie:
Názov: Vítanie žeriavov 2015
Dňa: 28.03.2015
Účastníci: Makovica, Eva, Jerguš, Šaňo, Maťka, Emka, Andrejko
Hostia:

P1100234.JPGcestou tam-príprava na ťažký výkon P1100236.JPGJergušova trieda P1100246.JPGtrochu nudná panelka na začiatku P1100251.JPGprvé ďalekohľady P1100264.JPGmanekýnky pri veži P1100268.JPGpohľad z veže
P1100273.JPGveža 2 P1100279.JPGchodníky v rezervácii P1100282.JPGdomov vtáctva P1100289.JPGtlačenica na veži pri ďalekohľade P1100292.JPGodpočívajúce čajky P1100294.JPGMapa rezervácie
P1100296.JPGnaša skupinka P1100298.JPGkaštieľ v Sennom P1100326.JPGscila sibírska P1100333.JPG..a už ťa mám... P1100337.JPGdozvedáme sa, že žeriavy poletia až do Fínska P1100340.JPGlukostrelec
P1100354.JPGkapríky na ražni P1100359.JPGa v našich žalúdkoch

Popis akcie: 

Opäť sme sa pridali k ornitológom a využili sme ich ponuku zviezť sa autobusom do vtáčieho raja. Pri odchode z Košíc poprchá, ale ako vždy, prechodom cez Dargov prichádzame do iného sveta. Je po daždi, vietor sa z Košického "vánku" mení na obyčajný východoslovenský vietor a podvečer dokonca aj vychádza slnko.

Z Iňačoviec  sa po panelke okolo husacej farmy dostávame konečne k rybníkom a na lúkach sa objavujú prvé žeriavy. Ornitológovia nám hneď stavajú ďalekohľady a tak ich pozorujeme, ako sa pohodlne popásajú spolu so srnkami. Prechádzame po ceste na okraji rybníka a sledujeme kŕdle žeriavov, kačíc, čajok. Niektore čajky sa v tom silnom vetre podobajú na šarkany zavesené na špagáte - opierajú sa krídlami do vetra a naechávajú sa unášať vetrom na našimi hlavami. Na každej vyhliadkovej veži sú k dispozícii ďalekohľady nastavené presne tým smerom, kde sa niečo popása, plaví na močiari, či jednoducho oddychuje. 

Emka viac ako vtáky v ďalekohľade, do ktorého sa zrejme ešte nedokáže poriadne pozrieť, obdivuje bodliaky a všelijaké halúzky a suché trávy. Andrejko pobehuje od jedného ďalekohľadu k druhému a najmä pokukuje po všetkých, čo majú v ruke fotoaparát a čaká, či mu ho niekto požičia. Pomalou prechádzkou prechádzame po náučnom chodníku okolo rybníkov, vyliezame na všetky 3 veže. Okolo elektrického ohradníka a  krásnych drevených úľov prichádzame do dediny Senné k peknému kaštieliku, ktorý prežíva svoje znovuzrodenie a z ruiny sa mení opäť na obývateľný objekt.  Na nádvorí čakajú na deti rôzne súľaže, ako skladanie erbu, steľba z luku. Mnohí fotíme prekrásny koberec modrej scily sibírskej a slinky sa nám zbiehajú pri pohľade na kapríky nastoknuté na paliciach a pomaly sa pečúce nad obrovskou pahrebou. Nakoniec sa nám z nich aj ušlo....boli mňam.

Keď sa skoro celkom zotmelo, nasadáme na autobusy a o 20.00 sme pri Amfiteátri. Vďaka ornitológovia, o rok sa tešime zas.