Názov: | Víkendovka v Stratenej s dráčikmi |
Dňa: | 11.01.2015 - 13.01.2015 |
Účastníci: | Makovica, Peťa, Kopro, Ľubo + véééľa Dráčikov |
Hostia: |
Vyrážame autom v piatok po práci, teda potme. Pred Rožňavou začína z neba čosi padať a na Dobšinskomkopci sneží, ako keď Perinbaba tancuje čarleston. V Stratenej máme strach, že sa nám auto do rána pri chate pod snehom stratí. Dráčikovia už vo veľkom varia večeru. Len si skladáme veci a keďže už prestalo snežiť, ideme sa prejsť.
Napadlo asi 30 cm nového snehu, ideme v stopách nejakého auta a svietime na okolité skaly a stromy. Odrazu stopujeme jeleňa, čo pred chvíľou prebehol cez cestu. Kopro posvieti pod cestu a už ho máme - najprv len zažiaria oči a potom ho vidíme, ako dôstojne kráča pomedzi stromy a mizne z dohľadu.
V sobotu ráno je teplo, sneh sa drží len tak-tak. Gabo chce ísť len do Tiesňav, ale Makovica navrhuje, že sa prejdeme na Dedinky a tam uvidíme, aký je terén a možno dáme Zejmarku. Hneď na ceste sa začína guľovačka, na ktorú Makovica vydáva embargo, aby sme neboli mokrí jak myši hneď na začiatku trasy . Po krátkom kufrovaní trafíme na chodník do lesa (čo v tej hmle je pomerne slušný výkon) a prekonávame prvé rebríko-schody. Na Dedinkách sa zdá, že počasie sa umúdruje, aj je chladnejšie, a tak sa pokúšame dostať na Biele vody a do Zejmarky. Snehu pribúda, na zjazdovkách zopár skalných aj lyžuje. V tiesňave sme celkom sami. Ľad pod nohami je zasypaný novým snehom, čo je nebezpečné, preto musia všetci presne dodržiavať pokyny, aby neskončili pod ľadom s nohami vo vode. Napodiv sú všetci, aj tí najmenší, intuitívne disciplinovaní, tak si teda len užívame okolitú krásu. Tesne pred príchodom na Geravy dokonca vychádza slnko! Reštaurácia je otvorená, tak si tu dávame prestávku s hranolkami a cesnačkou. Keď odchádzame, začína sa vyjasňovať. Na Zajfoch už pekne svieti slnko. Najväčšia radosť nastane ale na Stratenskej píle, keď končí Makovicino embargo na guľovanie - každý triafa do každého, sneh lieta zo všetkých strán. Na záver pred chatou sa vyhlasuje súťaž o najkrajšieho snehuliaka....vyhráva to Šrekova žena a chlapík na vecku ešte aj s novinami.....
Večer trávime pri hrách. Turnaj v Dobble vyhrala s prehľadom nalá Kajka. Ukladáme sa spať už o desiatej, lebo budík je nastavený na 5.00... v noci leje ako z krhly a potom prichádza vetrík, ktorý lomcuje oknami na chate, akoby ich chcel z pántov vytrhnúť. Presne o 5.00 Makovica vybehne von skontrolovať stav - obloha bez mráčika, na teplomeri -1 a cesta ako zrkadlo....úplne ideálne podmienky vyraziť na akciu KH. S miernym meškaním vyrážame o 5.50. Kopro bravúrne zvláda poľadovicu a v Šumiaci pristávame o 6.15. O 6.30 vyrážame po strmom klzisku zvanom obecná cesta. Našťastie len chvíľu, potom sa skôr brodíme v snehovo-vodovej brečke. Nasadzujeme statočné tempo a blednúce hviezdy nás len povzbudzujú v ceste za krásnym výhľadom. Ako sa rozvidnieva, začínajú pribúdať mraky. S narastajúcou výškou vodovo-snehovú brečku nahrádza súvislá vrstva ľadu a snehu s takou zmrznutou kôrou, že sa po nej dá chodiť. Na všetkých svetových stranách už sú mraky, len na severe za stožiarom Kráľovky, ktorá nás pozitívne provokuje, sa vytrvalo drží modré nebo, čo nám dáva nádej. Našťastie vietor zatiaľ len počujeme, ale necítime, sme ešte v lese. Za Predným sedlom ale les redne a pri prvých skalách sa do nás opiera to, čo sme doposiaľ len počuli. Vetríček nás posúva po ľadovom podklade, kam on chce a občas nás zachračujú tyče zimného značenia ako jediné pevné záchytné body. Užívame si prekrásny výhľad na zasnežený hrebeň Nízkych Tatier. Oblačnosť je našťastie vysoká, takže nebráni v rozhľade na okolité pohoria. Plahočíme sa proti vetru a stožiar na vrchole je bližšie a bližšie. Obloha je už celá sivá, len za obzorom sa črtá modrý prúžok. Makovica vychádza hore ako prvá a keď sa spoza hrebeňa objaví prvý slnkom zaliaty zúbok Lomnického štítu, doslova sa rozbehne výhľadu oproti - ak sa v tých podmienkach dá toto nazvať behom. Je 9.20 a celý hrebeň Tatier od Belaniek dokonca až po Veľký Choč nám leží pred očami zaliaty slnkom. Tak toto je odmena za to, že sme sa nedali odfúknuť.
Teplo utulne v budove vysielača si ale musíme odpracovať - dvere sú primrznuté, takže ich Petinymi paličkami a plechovou parapetou, ktorú Ľubko kdesi našiel, oslobodzujeme od ľadu a dostávame sa do relatívneho tepla k temperovanému radiátoru. O chvíľu prichádzajú aj skialpinisti. Po krátkom odpočinku ešte spoločné fotenie pri smerovníku, pokus chlapcov zjazdiť záveje na klzáku a už sa vydávame na cestu späť. Po tom ľade sa nám zdá byť ešte nepríjemnejšia ako výstup.
Keď pred dvanástou pozeráme späť na vrchol, stožiar sa halí do hmly a Kráľovka spúšťa oponu. Makovica mala pravdu - buď to stihneme do deviatej alebo z výhľadu nebude nič. Úspešný deň klincujeme v pizzerii fajnou pizzou a do chaty prichádzame práve včas, aby sme sa rozlúčili s dráčikmi, počkali na tetu chatárku a odovzdali jej chatu.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5309x