kategórie:
Názov: Veľký Milič na bicykloch
Dňa: 19.04.2008
Účastníci: Makovica, Kamil, Peťa, Kopro, Mates, Maťo Szabari
Hostia: Danka, Rišo

P4190096.JPGna Izre pred prechodom hranice P4190103.JPGodvážlivci na Izre P4190105.JPGsme práve na hranici P4190112.JPGazyl sucha v lejaku vo Füzéri P4190113.JPGDanka, prúdy vody, zjazd a hrad v pozadí P4190119.JPGtam hore pokračuje Kamil
P4190124.JPGservisné stredisko s "priamou sprchou" už počas práce P4190126.JPGkonečne vstup do Holloházy P4190128.JPGelegantná bandáž, ktorá vydržala až do Košíc P4190143.JPGguľáš v telocvični P4190148.JPGnaše parkovisko pod strechou pri telocvični P4190153.JPGkonečne smerovka Košice
P4190154.JPGtu Kopro ešte videl P4190157.JPG...a tu už nie...

Popis akcie: 

Dnešný deň možno nazvať ako jazda Makovice a siedmych statočných. Podľa nočného a ranného počasia sa zdalo, že nepríde vôbec nikto - ale na stanici nás bolo 19 na bicykloch. Teta pokladníčka nám ani nechcela predať lístky na bicykle, takže nakoniec sme poniektorí prepravili biky zadarmo, keďže sprievodcovi vo vlaku sa nechcelo vypisovať lístky.
Kúsok sa Slancom začalo jemne mrholiť. Zo Slánskeho sedla sme odchádzali bez Maroša a Richiho, pretože oni čakali na Gaba and spol. od Salamandrov, ktorí sa tak nevedeli dočkať cyklotúry, že vystúpili už v Ruskove.
Perfektnou cestou sme došli až na Izru, kde sme našli ostatných dospelákov pri pivku. Bolo celkom príjemne, dokonca už ani nepršalo. Upíname na Makovicin bike slovenskú vlajku, ešte spoločné foto a vyrážame po modrej značke do Maďarska. Po pár sto metroch sa pevná lesná cesta zmäkčuje, objavujú sa mláky, či až mláčiská, ale okrem jedného mäkkého pristátia turistu z Víkendu to všetco zvládame výborne. Povinné fotenie pri hraničnom kameni a pokračujeme ďalej. Keď schádzame do Pusztafalu, začína opäť pršať, ba až liať. V stúpaní do Füzéru Kopro hlási defekt. Maťo mu požičiava dušu a už pod stromami štartuje servisný tím. My ostatní pokračujeme do dediny a s vďakou sa schovávame pod prístrešok z rákosia. Tu prečkáme najväčší lejak, objaví nás tu aj Stano od Salamandrov, ktorý hľadá svojich omeškancov. Dážď sa zmierňuje a my sa vydávame ďalej. Užívame si parádny zjazd, kde predbiehame záplavy vody tečúce po ceste. Vzápätí nás síce čaká stúpanie, ale čo už. Na začiatku Füzérkormosa stretávame turistu z Ferony. Vraj tiež defekt....ale aký!! Plášť roztrhnutý na dobrých 3 centimetroch. Tak mu požičiavame náradie, duša sa rýchlo vymení, ale keď sa ju pokúša nafúknuť, vzniká na roztrhnutom mieste vybúlenina. Odhodlane reže Kamilovym kindžalom (ozaj, načo je niekomu na cyklotúre nožík s dĺžkou čepele 15 cm?) deravú dušu a robí pod plášťom výstelku. Nepomáha. Makovica vraví, že to treba obviazať ako obväzom. Za obeť padne elastický popruh z cyklotaštičky (pekný, elegantne žltý) a na záver Makovica ponúkne na upevnenie kus lykového špagátu . aby to bolo štýlové, tiež žltého. Tak dostáva koleso krásnu bandáž, len treba odpojiť zadnú brzdu. Kopro medzitým trikrát nafúkne a vyfúkne svoje koleso, lebo ventil stále spúšťa. Nakoniec ale konečne vyrážame a pohodlne prichádzame pred jednou do Holloházy. Ostatní dospeláci obdivujú porcelán v múzeu a my hľadáme miesto podávania guľášu. Makovica sa svojou úžasnou maďarčinou "Naďmilic túra, guľáš, hol van?" dozvedá, že treba ísť do školy. Škola je na najvyššom mieste dediny - skoro v nebi!! ale sme tu prví. Vyberáme si pekné miestočko, obliekame suché, čo kto má a papkáme chutný, ale hlavne teplý guľáš.
Nikomu sa akosi nechce ísť, ale keď Makovica zahlási: "Vážení, ešte máme domov 3 hodiny cesty", všetci vyskočia ako srnky. Stúpanie si už neužívame, ale ani nám nevadí. Ani miesrne mrholenie, ani sivočierne mraky prevaľujúce sa všade naokolo. Na odbočke vidíme značku Košice 20 km a slovenský znak. Už len pár sto metrov po mazľavom blatku prekladanom hlbokými mlákami a koľajami od áut a sme na Slovensku. Úplne ako zmyslov zbavení si užívame zjazd do Skároša po vôbec nie príjemnej a bezpečnej ceste. Tako to aj dopadne. Kopro stojí na ceste a snaží sa dostať kamienky zo svojich očí. Makovica nariadi vypláchnutie čistou vodou z cyklofľaše a kvapká mu posledné zvyšky svojich očných kvapiek (hádam už zistil, na čo sú dobré blatníky a okuliare). Pokračujeme ďalej, Kopro jazdí so zavretými očami a navigáciou partnerov. V Ždani konečne prestáva pršať a v Čani, keď pozdravujeme chorého Jurka, už svieti slniečko.
Do Košíc prichádzame pred štvrtou mokrí, špinaví, ale celí a spokojní po peknom dni.

GPS súbory: 
Súvisiace články
Obrázok používateľa evatatranka

kraasne :o))

ahojte krtkovia:o)
ciitala som si o pripravovanom vylete v piatok vecer..ale uz som sa s vami nevypravila,... a kvoli pocasiu som si na vas aj spomenula,ako sa vaam darii :o))) ale muselo vam byt kraasne, niekedy sa k vaam pripojiim, budem sledovat vase akcie :o) a uvidiime...
a neviem neviem,...ale zdaa sa mi, ze pani Makovicu z videnia zo siidliska aj poznaam...aj jej dceeru...
majte sa zatial :o)))
evatatranka :o)))

Obrázok používateľa makovica

nuž, treba jednoducho

nuž, treba jednoducho prísť a ísť. to je najlepší recept. najbližšie 1.5. do Jasova alebo 8.5. na Hornádske mostíky...