Názov: | Veľký mesiac nad Hrešnou |
Dňa: | 14.11.2016 |
Účastníci: | Makovica, Laco |
Hostia: |
Na Makovicinu výzvu zareagoval neskoro, ale predsa Laco. O 18:15 volá - vraj ideme? Som usedený z roboty. Vezmem auto a o chvíľu sme tam. Tentoraz Makovicu nebolo treba dlho presviedčať. Parkujeme na parkovisku pod cintorínom a po niekoľkých metrochsa na ceste k Hrešnej mierne šokovaní začíname kĺzať na nefalšovanej poľadovici.
Makovica konštatuje - aha, nemáme svetlo. A Lavňco na to - no a čo, máme mobily. Keď ale vchádzame do zdanlivej tmy za poslednou dedinskou lampou, zisťujeme, že vôbec nie je tma. Asi 3-cm hrubá vrstva snehobieleho prašanu odráža to málo splnu, čo prenikne na zm cez hmlu a mraky a je nádherne vidno.
Odrazu nás zastaví čudný zápach a zvláštne siluety naľavo od chodníka. Lesknú sa tam oči - sú to koníky - naobliekané v kabátoch sviwetia na nás očami. Presťahovali och sem od chaty, aby im tam nespňmrdeli. Puch je to teda statočný.
Keď prichádzame ku chate na Hrešnej, vychádza spoza oblakov aj Mesiac - je už vysoko, takže nemôžeme posúdiť, či je veľký alebo nie. Máme ale tieň, takže žiara je poriadna. Staviame prvého tohtoročného snehuliaka. Gule tľapkáme dokopy len stláčaním rúk, prašan a vôbec nelepí, takže Makovica gule olizuje, aby sa aspoň trochu k sebe prilepili. Laco priniesol konárik s päúčikmi a z nich má oči (taký )Cíňanko(, nos aj ústa.
Už len klobúk mu chýba - je to taký malý Napoleon, tak mu Makovica z hygienickej vreckovky robí Napoleonský klobúk.
Vraciame sa okolo kaplnky. Vymákneme tu nejaký párik, užívajúci si romantiku na americký spôsob - vylezieme na kopec nad vysvietené mesto, tvárime, sa, že čumíme nadol a pritom začneme robiť rôzne neprístojnosti - vymákli sme ich našťastie len v prvej fáze čumenia.
Na parkovisku ešte malý adrenalín, či nás s vypálenou baterkou poslúchne ovládať, ale Laco je profík, dohovoril mu a o chvíľu sme doma.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4082x