kategórie:
Názov: V. kráľovský MTB-maratón
Dňa: 01.09.2012
Účastníci: Makovica, Peťa, Danka, Kopro, Maja, Szabi, Zuzka, Kika, Kamil, Rasťo, Ina
Hostia: Attila-Koprov spolužiak, a ďalší okoloidúci a okolosediaci

P1220169.JPGvystupujeme v Spišských Vlachoch P1220172.JPGtradičné foto pred stanicou P1220173.JPGdominanta prvá-kostol v Žehre P1220175.JPGdomianta druhá - Spišský hrad P1220176.JPGdominanta tretia - Dreveník P1220177.JPGkočky a fľašky-aj tie sme dostali
P1220179.JPGobsah tašky pretekára P1220185.JPGno čo, aj majstri sa musia sústrediť P1220187.JPGahoj Ina.... P1220190.JPGKamil, povedala som NEŠAHAT, POUZE KOUKAT a slintat P1220206.JPGPeťa štartuje P1220249.JPGSzabi...
P1220256.JPGKopro s Kamilom P1220273.JPGaj my 25-kári na štarte P1220277.JPGprachový zjazd P1220278.JPGpekne pomedzi pásky dolu Dreveníkom P1220282.JPGa pekne fučiac až pod hradné múry P1220287.JPGposedenie v cieli
P1220290.JPGčakanie, či vyhráme v tombole P1220293.JPGzáver dňa na stanici vo Vlachoch

Popis akcie: 

Dlho túžobne očakávaná akcia, vybavili sme si extra vagón na biky navyše, takže nám už nič nestálo v ceste. Napodiv sme na stanici všetci presne o 7.00. Rýchlo kupujeme lístky, nakladáme biky do tuho posprayovaného vagóna a presne načas vyrážame. Kamil pristupuje v Margecanoch.

Ujo rušňovodič malého motoráčika vo Vlachch skoro dostal infarkt, keď nás videl, ako vystupujeme a smerujeme k nemu - a my sme len obchádzali budovu!!! Ešte tradičné foto pred stanicou  a už aj letíme smer Granč Petrovce. O chvíľu sme tam, kmitáme bez zastávky, len Makovica sa zastavuje a fotí tri dominanty dnešného výletu - kostol v Žehre, Spišský hrad s Dreveník. Nafasujeme štartovné čísla, lístky na jedlo a užasnutí pozeráme na to, aké úžasné tričko dostaneme - každý s vlastnou akčnou fotkou z trate. Už nám je jasné, prečo nás z každej strany okukujú a fotia chlapíci v reflexných vestách s obrovskými zrkadlovkami. Prichádza Ina, je tu s priateľom, tak aspoň trošku pokecáme.

Prvá štartuje o 10.00 Peťa, žien je dokopy asi 25,  o 10.30 štartujú Kopro, Kamil a Szabi, ale ešte predtým sa na túru vydávajú Danka, Maja a Kika - idú pozrieť Sivú Bradu, Kapitulu a okolie hradu.

Zuzka, maratónsky nováčik Rasťo a Makovica štartujú o 11.00 na trasu 25 km, ako ju nazval jeden zo staviteľov Peťo Kuiš - "na bicyklovanie okolo pieskoviska". Ale je to ozaj krásne pieskovisko.... Trasa je postavená prekrásne, len keby nebolo toľko prachu. Rasťo sa odpája hneď na začiatku, ide viac v tempe, Makovica a Zuzka majú také poštátnicové rekreačné tempo. Všetko je super, občerstvovačka v Dúbrave, zjazdy, ktoré treba tlačiť nadol, kľučkovanie pomedzi Drevenícke skaly aj uhýbanie pred 50-kármi, ktorí nás v skalách začínajú dobiehať. Len ten stupák k hradu - kto to vymyslel stavať domy tak vysoko na kopci!!! A Makovicu v tom najužšom záverečnom stúpaní dobiehajú dvaja 50-kári. nechce ich zdržiavať, tak kmitá nožičkami ako o život.....nezdrží ich, ale dofučí na parkovisko z posledných síl. Našťastie odtiaľ je to už len z kopca. A tam ju fotil jeden z všadeprítomných paparazzov - tak túto fotku si určite na tričko nedá.

Pred trištvrte na 2 prichádza Peťa, dala dobrý čas, ale, ako hovorí, z posledných síl, tak relaxuje v tieni. Prvý z chlapcov z dlhej trasy prichádza Kopro. Má na tvári ten svoj krásne zhulený neprítomný výraz, jasný dôkaz, že šiel totálne na doraz, o čom svedčí aj jeho čas - 3:19. Len si tam tak stojí, usmieva sa, Makovica mu berie bike, ale trvá to - ako u Kopra - len  chvíľku a už sa preberá z eufórie a rozcvičuje nohy, ktoré chytajú kŕče. V podobnom stave nepríčetnosti ale aj smrteľnej belosti a totálnej straty soli prichádza za ním Kamil. On pre zmenu nechce nič, len leží schúlený na slniečku a naberá energiu. Po hodinke lízania soli, pitia a hlbokého dýchania dostáva aj farbu a dokonca je ochotný zjesť aj halušky. V najlepšom koncovom stave prichádza Szabi a komentuje svoj výkon jednoduchou vetou... "trikrát som obehol Kopra a zakaždým som zistil, že to bol nejaký iný zelený a nie Kopro".

Wapkujeme biky, medzitým sa vrátili naše kočky z výletu aj so žinčicou a syrom zo salaša, tlieskame víťazom, hulákame na pochvalu organizátorom a hurónskym revom sprevádzame Koprovu výhru v tombole.

Je 18.10 a spoločne všetci odchádzame, o 18.47 nám ide vlak z Vlachov. Predbiehajú nás desiatky áut s bikmi na strechách, na zadných nosičoch, napchatými v kufri, rozobratými na zadnom  sedadle a zovšadiaľ nám kývu alebo jedoducho vystrčia z auta palec hore - ako uznanie, že po celom dni ešte bikujeme na vlak.

Vďaka chlapci, organizátori, bolo to úžasné, opäť jeden gejzír dobrej nálady a pozitívnej energie. 

Súvisiace články