kategórie:
Názov: Už kvitnúúú - aj na Vysokom vrchu
Dňa: 01.03.2014
Účastníci: Makovica, Kopro, Ľubko, Peťa
Hostia: Zlatko z Furče

P1330841.JPGaj tu sa dá hrať P1330849.JPGnefoťte ma, ešte nie som umytá a ani sukienku nemám natrasenú! P1330852.JPGaj bukvička už klíči P1330863.JPGčie sú to nohy? P1330871.JPGkamarátka Ivka P1330874.JPGvýhľad z Vysokého vrchu....
P1330875.JPG.... a pohľad pod nohy - pozor, nezašliapnuť! P1330887.JPGnaša skupinka v novom prístrešku P1330891.JPGlúka na Prielohách P1330898.JPGa už na Bašte P1330907.JPGpaparazzi striehnu na vlaky P1330914.JPGrozprávková skoro letná obloha
P1330920.JPGspeedminton pod hradom

Popis akcie: 

Po príjemnom piatku sa večer spustil lejak. O 23.00 statočne leje. O 6.15 v sobotu sa začínajú na chodníkoch objavovať suché miestočká - tak z toho predsa len niečo bude. V autobuse sa stretávame už zabehnutá štvorka a pridáva sa k nám aj nováčik Zlatko (to sa mu nechcem líškať, to je jeho meno).

V Kavečanoch Peti trvá vystupovanie nejako dlho a nakoniec zabúda v buse rukavice. Tak s Koprom čakajú, kým sa bude vracať zo ZOO. My ostatní ich zasa čakáme na Hrešnej a krátime sa čas speedmintonom. Keď sme všetci, vydávame sa po známej červenej k vyhliadke na Tatry. Dnes je 1. marec a v prírode to poriadne vidieť a najmä počuť - všade naokolo to poriadne čviriká. Navyše nás prekvapila aj obrovská sova, ktorá si to šinula tesne nad našimi hlavami oproti nám - teda naozaj úplne nečujne. Kopro nemá poruke foťák a ona, potvora, mu nejako nechce pózovať a po krátkom medzipristátí na blízkom strome, rovnako nečujne odlieta. 

Zlatko tu ešte nikdy nebol, tak sa snažíme ukázať mu čo najviac. Odbočujeme na poniklecovú lúčku, ale okrem zopár diviakmi vyrytých cibuliek tu ešte nič nekvitne. Ako sa blížime k odbočke do jaskyne, objavujú sa prvé snežienky - najprv len sem-tam jedna a potom sú ich už celé koberce. práve sa tlačia zo zeme a ešte ani nestihli rozprestrieť sukienky. Samozrejme odbočujeme aj do jaskyne. Hybernujúce motýle v pozíciách paralelne aj do série tu pokojne spia tak, ako sme ich koncom novembra nafotili.

Vysoký vrch býva často miestom stretnutí - tak aj dnes. Stretávame našu stálu fanúšičku a čitateľku Ivku - namojdušu ovláda našu stránku možno lepšie ako my sami.... varíme všetko možné od polievky cez ryžové cestoviny až po kávu..... ešte pokus o hru (ale dosť fúka) a rýchly výstup na Vysoký vrch. Tatry nie je vidieť, ale zato rozoznávame domček na stanici Ružín, Bujanov, Roháčku, Folkmársku, aj Kojšovku. Ďalej už veľmi kvôli nízkej oblačnosti nie je vieideť. Naokolo lietajú na tomto mieste už tradičné krkavce.

Pokračujeme v duchu tradície dnešného dňa - odbočujeme na krásnu lúku na Prielohách - ďalšie výhľady smerom na Bujanov a do Ružínka. Obdivujeme úžasné obrovské samotárske stromy a o chvíľu pokračujeme ďalej. Cesta nie je ani tak veľmi blatistá, ako predpovedal Ľubko. Čím ďalej, tým viac nás šteklia na nose lúče dnes už jarného slniečka. Na Baštu prichádzame niečo pred 3-ťou. Je tu dosť plno - traja chalani fotia vlaky odušu, presne poznajú cestovný poriadok - jasní Kysačania. Kopro a Peťa sa k nim pridávajú, Ľubko sa už teší na obrázky. Je tu pekne, slniečko svieti, i keď do diaľky neveľmi vidieť - postupne sadá opar, ale stále sa je na čo pozerať. Slnko sa pomaly kloní k západu, tak sa po rýchliku o 15.40 poberáme aj my. Nejdeme priamo po bahne k horárni, ale odbočujeme na starú značku popod hrad. Potom trošku kufrujeme, trošku lezieme do kopca, opäť kufrujeme - veď aj nováčik si musí užiť. Ale vlak o 17.07, i keď záverečné metre k stanici behom, aj stíhame.

Bol to pekný deň, do Košíc prichádzame celkom potme.