kategórie:
Názov: Ukrajina-kraj Nikolu Šuhaja - lúpežníka
Dňa: 14.06.2012 - 17.06.2012
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1190629.JPGpiatkové ráno v sedle P1190645.JPGcelá grupa pohromade P1190664.JPGukrajinské vydanie pralesného Enta P1190668.JPGna hrebeni P1190685.JPGa na kosodrevinovom vrchole Kamjanky P1190701.JPGstromy aj tu umierajú postojačky
P1190705.JPGak sa dvaja majú radi, na farbe nezáleží P1190712.JPGlišajník s pracovným názvom Shrekove uši P1190720.JPGjazero Sinevir P1190747.JPGkonečne prestáva pršať P1190762.JPGubytovanie v Koločave P1190784.JPGnáš dopravný prostriedok -ZIL
P1190820.JPGna polonine Krasna - pekná, či červená? P1190826.JPGpod nami nekonečná Koločava P1190861.JPGpomník mužom, čo idú za prácou P1190916.JPGČetnícka stanica-naše ubytovanie

Popis akcie: 

Keďže na Ukrajinu treba pas, zúčastnila sa len Makovica na zájazde, ktorý organizoval Števo Demko.

Pár slovami - úžasná, nekonečná krajina plná strmých hrebeňov hôr - polonín. Dlhé, strmé stúpania, nekonečné hrebene s výhľadmi doďaleka, na obzore zo všetkých strán len hory a hory, dlhé dediny (aj 20 km) a ešte dlhšie divoké doliny.

Čo sme urobili?

V piatok sme prešli poloninu Kamjanka, kde sme prešli cez lyžiarske stredisko, pravý nefalšovaný prales až po kosodrevinové predieranie sa vrcholom Kamjanky, krkolomný zostup spojený s búrkou a kvalitným dažďom k jazeru Sinevir (zmenšenina nášho Morského oka), ukrajinský folklór na malom trhovisku a výber poplatku za opustenie rezervácie Sinevir pod hrozbou zavolania milície. Presun na českú četnícku stanicu v Koločave, ubytovanie a večerné posedenie.

V sobotu  presun nákladiakmi ZIL z Brežnevových čias (ekvivalent k našim V3S) 9 km po asfalte na horný koniec dediny a strmý výstup cestou-necestou na poloninu Krasna - má to znamenať ruské slovo červená alebo jednoducho, že je veľmi pekná? kto vie? - platí oboje. Celodenný výlet po oblých kopčekoch vo výške viac ako 1500 metrov - pripadala som si ako mravček, čo lozí po pecňoch chleba na polici. Fotenie kvietkov, ktoré ani nie sú v našom atlase, obdivovanie krásnych sôch-pomníkov, z ktorých jeden patrí aj mužom, odchádzajúcim za prácou (či ich ženám, ktoré osamotené zvládajú starostlivosť o dom, statok, pole a deti dorastajúce, odrastajúcie i prichádzajúce).

Nedeľa patrila prehliadke mestečka Chust neďaleko trojhraničia  Ukrajina-Maďarsko-Rumunsko. Okrem prehliadky hradu a miestnych kostolov sme vyplienili miestne obchody a vykúpili všetky čokoládové cukríky - alkohol tu vykúpiť nie je možné.

Záverečný zážitok na slovenskej hranici predčil všetky očakávania a temer 3 hodiny pobytu v 35 stupňovom teple nás dorazili. Domov sme sa doslova len dovliekli. Škoda, že kvôli tomu, s čím sa musí kalkulovať na colnici, treba na jeden deň zájazdu vypustiť túru.