Názov: | Turňa-Háj-Miglinc-Vysoká |
Dňa: | 05.03.2016 |
Účastníci: | Makovica, Laco, Ľubo |
Hostia: | Tomáš z Moldavy |
Večerná konvezrácia cez net znamená, že dvaja účastníci sú istí. K Makovici sa pridá extrémny milovník Volovca a priľahlých kopcov veľký chlapTomáš. Príjemným prekvapením ale je príchod )Luba na zastávku na kruháči a to, že miesto nám v prázdnom autobuse drží Laco. Dozvedáme sa, že Koprovci opäť trínujú niekde na Ružíne a Šivci, tak vyrážame v štvorici.
Hrad vynechávame a šetríme si sily na )dalšie ciele po trati. V lesíku pod hradom sa to len tak hmýri bielymi hlávkami, ktoré sa silou-mocou tlačia zo zeme, i keĎ nie je šte MDŽ. Všade sú tisícky snežienok až musíme dávať pozor, aby sme po nich nešliapali. Cez Háj prechádzame bez zastávky, až na krátke pózovanie pri netradičnom posedení (Makovica označila šikm sedačku najprv ako šmýkalku pre deti a Ľubo ako model ženskej klodičky). Odbočujeme až k prvému vodopádu a od neho ideme popri vode až k trojke. Sú výdatné, vody je viac než dosť, len posledný cencúlik asi dnes neuvidíme, takže túra bude len za prvým kvietkom.
Viraciame sa do Hája a odbočujeme na modrú. Po chvíľke cesty ponad záhrady začína ozaj šťavnaté stúpanie. Ľubko na výslnnej zákrute nachádza aj prvý rozkvitnutý hlaváčik (my ostatní sme ho nevideli...). Žiaľ, oblačnosť nám berie nádej na pekné výhľady. Ako stúpame, pomaličky hmla klesá až pod nás. Na miglinc prichádzame po necelej hodinke. Chceme odloviť Jankovu kešku, ale akosi sa nám nedarí a hint "pod koreňmi" napísať v lese je úplne úžasný. Vraciame sa kúsok po modrej a voľne terénom podľa navigácie odbočujeme doľava. Držíme sa skalnatého hrebienka a pomaly vchádzame do rozprávkového sveta. Vidíme a počujeme ďatľa a dokonca obdivujeme jeho lekársku prácu na jednom zo stromov. Predliezame okolo krásne machom obrastených a rôzne pokrútených stromov. Pomaly sa začínajú objavovať výhľady nadol na lúky Miglinca. Cez hmlu rozornávame chatku, vojenský pomník a hlavne povestný jabloňový sad. Konečne sme na Vysokej. Tomáš ju vidí už z diaľky vďaka veľkej borovici, ktorá rastie tesne pod skalou. Dávame si pauzu, Ľubo prevracia skalky, aby našiel kešku, nakoniec má šťastia viac Makovica. Príliš symetricky poskladané kamene jednoznačne ukazujú. že skrýša je pod betónovou plackou triangulačného kameňa. Makovica si konečne z kešky aj niečo berie - na termosku si lepí zaujímavú nálepku - konečne si ju bude poznať....
Čas pokročil, tak sa vydávame na cestu späť do civilizácie. Naokolo bezpečnou cestou schádzame na spodný okraj Miglinca a pokračujeme po modrej do Drienovca. Krátka zastávka pri jaskyni a rozhodujeme sa realizovať Makovicin návrh a zveriť sa do Tomášových rúk, ktorý nás odvedie do Moldavy. Tak sme teda cestou necestou, blatom neblatom aj Ľubovou nohou po koleno v potoku (keď chcel Makovici podať ruku pri prechode po práchnivom brvne cez potok) dostali k vysielaču a od neho do vilovej štvrte Moldavy. Ešte krátky výhľad od kríža, cesta dolu po 103 schodoch (ako spočítala Makovica) a už sa s Tomášom lúčime a cupkáme na stanicu. Obzeráme si nový terminál a čakáme na vláčik.
Nečakaný výsledok 23,8 km nás celkom prekvapil.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5078x