kategórie:
Názov: Trojkráľová Kojšovka
Dňa: 06.01.2019
Účastníci: Makovica, Dušan
Hostia:

P1470049.JPG

Popis akcie: 

 

Jerguš hlási opäť boľavé hrdlo, Ľubkovci únavu z práce a cestovania, malé deti do toho nečasu neradno vyhnať, a tak vyrážame starí horskí vlci vo dvojici. V buse je pár skialpinitov a ešte nejakí bežkári. Okrem 3 Američanov v kraťasoch na termoprádle sa však smerom na Glogotu vydávame len my dvaja, ostatní mieria skratkou na Zlatoidské lúky.

Na parkovisu sú zatiaľ len asi 4 autá, ale to sa určite skoro zmení (neskôr podľa počtu skialpinistov ženúcich sa nahor je jasné, že sme uvažovali správne).  Obúvame bežky a pokračujeme po modrej značke. Vychádzame na cestu, kde nás samozrejme každú chvíľu obšťastňujú autá šplhajúce sa až na Eriku. Poriadny fučiak na hrebeni zatiaľ len tušíme, ale vôbec sa ám nepáči. Na Golgote už ho zažívame v priamom prenose. Schovávame sa do altánku, chvíľka odpočinku príde vhod. Po čajíku a čokoládke sa vraciame k smerovníku na Golgote. Na vrchole Kojšovky je Armagedon, vietor ženie biele závoje snehu a vôbec sa nám tam hore nechce. Tak sa pre tento raz otáčame opačným smerom a vydávame sa po červenej smer Jahodná. Z Golgoty je les úplne panenský, všetky stopy zafúkal nový sneh. V lese to ide fajn, ale na lúkach fúka zľava taký vánoček, že sa ani nedá udržať na ceste, úplne nás vyhadzuje zo stopy. Vchádzame znovu do lesa, predbiehame našich šortkových Američanov (zatiaľ ešte nezmrzli, vyzerajú pomerne čulo) a nádherným zjazdíkom sa dostávame na Zlatoidské lúky. Šplháme nahor pod Tisícku a opäť si užívame svieži vetrík s nádielkou snehu. Pri pohľade späť sa nám chvíľkami objavuje dokonca aj Kojšovka. Spod Tisícky opäť krásny, dokonale rozprávkový zjazd v mäkkúčkom snehu pomedzi mladú smrečinu.

Na Lajoške je plno. Je nám dosť chladno, tak si sadáme do tepla reštaurácie a dáme si polievku na zahriatie. Dumáme, čo ďalej, aby sme sa časovo napasovali na nejaký autobus. Pasujeme, pasujeme, až nakoniec prídeme na Jahodnú 20 minút po jeho odchode, teda viac ako hodinu a pol pred ďalším. Tak nám teda nič neostáva, ako pokračovať ďalej po vlastných. Ideme na žltú v  nádeji, že bude menej vyfúkanňá, ale aj tak je tam snehu dosť málo, tak občas aj drhneme po kameňoch.

Autobusová smola pokračuje. Na Bankov prichádzame presne do diery - tento autobus práve fičí na Jahodnú, takže musíme počkať polhodinku na ten o 15:26. Snažíme sa schovať do kaplnky, ale tam prebieha búrlivá trojkráľová modlitba, tak radšej pomaličky schádzame na Dolný Bankov. Stihneme si akurát preštudovať  všetky historické tabule a už je tu autobus. 

Doma vedie prvá cesta k horúcemu čaju a potom do horúcej sprchy. Dnes to bolo dosť o mrznutí....ale krásne.