kategórie:
Názov: Trojkráľová Kojšovka
Dňa: 06.01.2016
Účastníci: Makovica, Smokie, Kopro, Peťa
Hostia:

P1190930.JPGprekonávame ľad na zjazdovke P1190936.JPGnadol do Mordoru.... P1190941.JPG... a nahor do raja P1190952.JPGnevesta v bielom P1190955.JPGhmly pod nami P1190968.JPGako na svadbu....
P1190973.JPGTatry P1190980.JPGmega-inovať a slnko za ňou P1190981.JPGmliečne more P1190983.JPGmy spolu P1190990.JPGpoďme spolu lietať P1190998.JPGslnko, postoj, chytím ťa....
P1200002.JPGtáto hmly o chvíľu vybehne až k nám P1200004.JPGa už je tu P1200010.JPGa už odchádza P1200017.JPGa opäť viedieť Tatry P1200019.JPGbiely chodníček P1200020.JPGnevesta sa prezliekla- či sa trošku otopila
P1200027.JPGkonečne ako v zime....

Popis akcie: 

Tí, čo ostali doma a aj tí, čo si neprivstali ako my, môžu ľutovať, prišli o to najkrajšie. Makovica nastupuje do autobusu sama, ale jedno plné auto sa dokotúli do Zlatej Idky, tak je to celkom veselé. Pozitívne prekvapenie - na KVP nastupuje Smokie, vraj nevie, či Koprovci nezaspali, tak radšej ide busom.No, oni nezaspali, len trošku meškali. Tak sa teda telefonicky dohadujeme, že sa počkáme na parkovisku. V Idke je hmla ako v Mordore a vlhká zima zacháza až do kostí. Auto je na parkovisku samo-jediné a aj z busu sa smerom na Kojšu vydali len asi 4-5 ľudia. Tak teda šliapeme v príjemnej komornej atmosfére prázdnych chodníkov. Stále sa to nezdá, že by sme mohli okrem hmly niečo vidieť...až na Golgote nám svitá na lepšie časy. Slnko sa prediera cez závoj hmly a z nájazdového mostíka lanovky máme pekný výhľad nadol do Mordoru, aj nahor do neba. Od smerovníka vidieť aj vrchol Kojšovky a pri Katke je už úplne jasno. Stromy pokryté prekrásnou inovaťou vyzerajú ako nevesty, aj celá princezná hôľ (ako Kojši hovorí Karol Mizla - musím povedať že veľmi trefne) vyzerá ako mladucha v bielom. Stúpajúc po ceste híkame nad Kloptaňou, Kráľovkou, aj hradbou Vysokých Tatier, Kopro ochutnáva inovať, ale vraj chutí po konárikoch....Na vrchol vychádzame práve včas, hmla sa pravé zatlačila nadol hlboko do dolín a slnko nás ohrieva, i keď je trošku za oparom. Z bieleho mora kukučkuje na nás stožiar Tisícky. Fotenie, fotenie, my nás, my náhodných turistov, náhodní turisi nás, my všetci hory a hmly naokolo. Kopro sa vytešuje z nového softveru na vyhľadávaie lietadiel. Kývame jednému, ktoré letí z Istanbulu.

Odrazu, kde sa vzala, tu sa vzala, hmla sa poriadne nadula a priplazila sa extrémnym tempom až k nám. Odrazu nevidíme nič a začíname poriadne mrznúť. Tak sa teda poberáme nadol. Ešte sme nezišli ani ku stĺpom mieru a vrchol sa opäť čistí od hmly a obmedzený výhľad sa obnovuje. Keď sme pri vlekoch, už je opäť celý vrchol pekne viditeľný. Nevesta sa ale už prezliekla - krátka chvíľa ostrého slnka stačila na to, aby sa inovať roztopila, biele ostali len miesta v tieni stromov a vyzerá to, akoby stromy mali biele tiene.

Pokus o šmýkanie na klzáku pri Golgote je celkom úspešný, najlepšie sa osvedčuje Koprov klzák s 5 cm hrubým vymäkčovacím vankúšom - človek sedí ako v kresle a pritom  letí po snehu dolu kopcom. Stretávame kamaráta Slava a za ním ešte ďalších možno 50 nadšencov pohybu. ktorí si pospali trošku dlhšie... hádam sa hmla nad nimi zľutuje a poodhalí čo-to z okolitých klrás.

Na parkovisku je plno, akoby fungovali vleky. Sú tu dokonca aj dvaja bikeri. Nasadáme a Peťa nás odváža do vlhka a hmly mesta.