kategórie:
Názov: Trojkráľová Kojšovka
Dňa: 06.01.2015
Účastníci: Makovica, Jerguš, Tomáš z Moldavy
Hostia:

P1080917.JPGzimná idylka P1080923.JPGvyzerá to ako v ozajstnej zime minulého storočia P1080924.JPGGolgota je už blízko P1080930.JPGna Golgote P1080933.JPGvedľajší produkt zasnežovania P1080936.JPGpod čajovňou
P1080943.JPGna vrchole P1080944.JPGpod nami Folkmárska P1080948.JPGpohľad smerom na Maďarsko P1080951.JPGmargecany v objatí Roháčky, Šľuchty a Kurtavej P1080956.JPGTatry odkryli oponu P1080959.JPGMakovica
P1080972.JPGslnko vypaľuje oči P1080981.JPGdelá pri Katke P1080989.JPGklzáky v praxi

Popis akcie: 

Rusnacke Vianoce majú tam hore asi protekciu - už po niekoľký rok sú v kurze, čo sa týka zimy a snehu - často jediného v celej zime. V Košiciach je okolo nuly, ale prichádzajúc ku Zlatej Idke vidíme spoza okna, ako sa krajina mení. Už v dedine sa do nás opiera svieži vetrík, čo v nás Kojšovky znalých vyvoláva veľmi reálne predstavy výstupu a pobytu na vrchole - asi budeme zas ležať na vetre..

Potešujúce je, že z busu s nami vystupuje asi 15 pešiakov, ktorí tiež idú hore, ale až na 2-3 si vybrali výstup naokolo po ceste. My ideme pekne po modrej a bezprobémovo v asi 10-cm snehu sa dostávame až na Golgotu. Krátka prestávka, dúšok teplého času a pokračujeme. Zjazdovka je preratrakovaná, tak sa nám stúpa veľmi pohodlne. Vietor sa do nás opiera stále viac a viac, obloha je azúrovomodrá a tešíme sa na nádherný výhľad na Tatry....žiaľ, meteorológovia predpovedali, že od západu zamračené a majú pravdu. Na západe stojí hradba mrakov.

Na vrchole dlho nevydržíme - pekné, už notoricky známe, ale predsa stále nové výhľady nás pútajú, ale nárazy vetra nás zháňajú dolu. Ideme ešte na druhú vyhliadku k malému stožiaru pozrieť do Gelnickej a Margecianskej doliny. Vtom Jerguš dostane pecku medzi oči niečim bielym...nechápe, čo to bolo, lebo to bolo biele, tvrdé, guľasté, ale sneh to nebol, nebolo to studené. Pri podrobnejšej prehliadke zisťujeme, že vetríček urval Makovici bombuľu z novej čiapky a trafil ňou Jerguša medzi oči. On to prežil a bombuľa je na franforce....

Schádzame dolu, keď vtom sa odrazu rovno pred načimi očami hradba mrakov trhá a za minútu- dve sa nám pred očami objavujú končiare Tatier - takto rýchlo sa asi opona otvára len v divadle. Ešte si odskočíme na Eriku, aby sme zistili, že bufet je zatvoreny (no a čo, že sem mieri dnes aspoň 200 ľudí). Pri čajovni sú snežné delá v plnej permanecii, ale veľký efekt to pre zjazdovku nemá - vietor všetok vyrobený sneh okamžite odnáša ďaleko do lesa. Cestou na Golgotu vyskúšame klzáky, ale je príliš chladno - Tomáš si totiž doma zabudol rukavice....pekné v tejto zime. Cestou do dediny stretávame Dog-treking na vychádzke, rodičov úporne na saniach ťahajúcich svojich drobcov, nič netušiacich, aké počasie ich čaká hore - na Kojšu mieri možno aj 100 ľudí. Parkovisko je celkom slušne naplnené.

Prichádzame 10 minút pred odchodom autobusu, teda presne tak, ako sa slučší a patrí na poriadnych cestujúcich. Oči máme vypálené od slnka a bieleho snehu, tak len žmurkáme v prázdnom autobuse a trávime pekné zážitky.