kategórie:
Názov: Trojkráľová Kojšovka
Dňa: 05.01.2013
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1250419.JPGvychádzam na cestu, vychádza slnko P1250422.JPGtemer panenský sneh P1250423.JPGa som na Golgote P1250431.JPGto nie je hmla, ale sneh, čo ženie vietor P1250435.JPGodrazu sa otvoril výhľad smerom na Kráľovu hoľu P1250439.JPGodbočka na Kojšovku
P1250442.JPGa už je guľa predo mnou na dohľad P1250447.JPGna vrchole P1250448.JPGsmerovník sa trasie vo vetre, klobúčik len ulietieť a uletieť P1250450.JPGfotím si dôkaz, že som tu P1250462.JPGz cesty späť P1250467.JPGotvárajú sa ďalšie výhľady
P1250468.JPGrozprávkové oblaky P1250476.JPGtáto otvorená časť hrebeňa ma odradila od cesty na Zlatoidské lúky P1250478.JPGsmer US Steel P1250482.JPGv závetrí klasický zimný obrázok P1250485.JPGnad Zlatou Idkou sa už opäť všetko topí P1250491.JPGzlatoidský kostol
P1250495.JPGRieka - podivné ihrisko

Popis akcie: 

No, ranný pohľad z okna jasne hovorí o počte účastníkov dnešnej túry - mrholí, či dokonca prší...Keď je ale vyhlásená túra, aspoň vedúci musí na miesto stretnutia prísť. Tak sa teda na mieste stretnutia stretáva Makovica s ďalšíci asi 10 cestujúcimi. Autobus zo stanice odchádza poloprázdny a cestujúci sú väčšinou chatári.

Stierače na prednom skle usilovne pracujú, je jasné, že stále prší - ale len po Vyšný Klátov. Tu je už sneh a sivá nad našimi hlavami sa začína trhať a objavuje sa modré nebo. V Zlatej Idke je tiež nad nulou a aj keď prebleskuje slnko, jemne mrholí. Na ceste je zmes ľadu, kamienkov a snehovej čľapkanice. Nezdržujem sa a hneď vyrážam smer Kojšovka. Na úrovni ihriska, ktoré slúži v zime ako parkovisko pre lyžiarov, sa mrholenie mení na snehovo-ľadové guľôčky - jasný dôkaz, že hore bude tak, ako predpovedali - pravá zima.  Vychádzam na cestu a vychádza aj slnko spoza mrakov. Razom je svet krajší a cesta rýchlo ubieha. Prichádzajúc k hornej stanici sedačky sa z korún stromov čím ďalej, tým viac ozýva nepekné hučanie - jasný dôkaz, že zdolám ešte pár výškových metrov  a schytám to naplno. A je to pravda. Prichádzajúc k čajovni sa do mňa opiera severák a ženie proti mne milióny zrniek ostrých ako ihly. V tom momente mi dochádza, že bez okuliarov do ďalej nepôjde. Šmátram v batohu a... ups, okuliare ostali doma na stole. Sťahujem kapucňu na doraz, vyťahujem bafku najvyššie ako sa dá a pokúšam sa vyvinuť protisilu väčšiu ako sila vetra, aby som sa posunula vpred. Pomaly ale isto sa prebojujem k odbočke na Kojšovku. Stopy chalana, ktorý ma tesne nad Golgotou predbehol, už vietor dávno zavial. Odrazu, ako šibnutím čarovného prútika sa hmla smerom na Kráľovu hoľu rozplynula a viedieť slnkom osvetlenú krajinu pod nami. Kochám sa pohľadom, ale len chvíľočku, nárazy vetra ma nútia pokračovať. Na ceste medzi stromami je príjemné závetrie, tak sa už "teším na vrcholový vánok". Ešte predtým sa ale odstupujem terénnemu autu, ktoré sa zrazu rúti dolu cestou - to ocko vezie detičky z chaty Vodska na zjazdovku ( a zopakoval to ešte raz). Vrchol ma neprekvapil silou vetra, ale daroval mi niekoľko krásnych výhľadov na slnkom zaliate železiarne a priľahlé doliny. Fotím seba sa, keďže jediný môj spolupútnik sa vracia nadol skôr, ako som ja stihla vyjsť hore. Skúšam si ľahnúť na vietor (Šaňko Revák vie, o čom hovorím), ale buď som taká ťažká alebo ešte nie je až taký silný, aby ma udržal - ale veľa nechýbalo. Opatrne, aby som sa na ľade na vrchole nerozbila (kto by mi tu pomohol), sa dostávam na okraj ľadovej plochy a radšej vhupnem do záveja, tam je to bezpečnejšie. Konečne mi väčšinou fúka do chrbta, môžem dokonca chvíľkami aj naplno otvoriť oči. Vraciam sa na Golgolu - pohľad na hodinky - niečo po desiatej, do odchodu autobusu je času dosť, tak sa rozhodujem, že prejdem ešte kúsok po červenej smer Lajoška. Dostávam sa do lesa, prebleskuje slnko, pred vetrom ma chránia stromy, nečudo teda, že stretávam dvoch na skialpi-lyžiach iba v svetroch - veď ich to o chvíľu prejde....a mňa prešiel nápad prejsť až na Zlatoidské lúky, keď som sa dostala na otvorené priestranstvo po ťažbe. Vhupla som do záveja po kolená, za ním nasledoval druhý, potom tretí a potom ten svieži vetrík - skrátka, otáčam to na prvú zvážnicu doprava smer Zlatá Idka. Zapínam GPS a spleťou cestičiek sa dostávam bezpečne späť na cestu nad Zlatou Idkou.

Som v dedine a stále do odchodu autobusu ostáva temer hodina, pokračujem teda po ceste na dolnú zastávku - naskytá sa mi nezvyčajný pohľad na dedinu a najmä kostol vysoko nad cestou. Na dolnej zastávke mám stále ešte čas, tak pokračujem ďalej až do Rieky. Cestou mi z auta máva kamarát Karol, ktorý ide zrejme na oneskorený výjazd na bežky. V Rieke objavujem zaujímavé zátišie - delo z vojny a vedľa neho nebovomodrá detská šmýkalka - zaujímavé. Možno symbolické, že staré delo sa zmenilo na detskú preliezku a konečne slúži nejakému pozitívnemu účelu.

 

Obrázok používateľa šaňo.a

pekne

Už by to chcelo po tomto pršaní v Košiciach obuť bežky a zjazdiť Kojšovku aspoň po Jahodnú... Tam iste navalilo snehu. A podľa fotiek súdim, že by som to tam ani nepoznal.

Obrázok používateľa kopro

skoda no

Ja som sa doma v horúčkach učil... a ešte dlho budem :-)

Obrázok používateľa Legil

Ja som bol na Galmuse ... na

Ja som bol na Galmuse ... na 2 dni a taktiež sám ...