Názov: | Temnosmrečianske pleso |
Dňa: | 13.10.2018 |
Účastníci: | Makovica, Dušan, Ľubo, Ľudka |
Hostia: |
Ráno je na stanici husto, vlak je plný na prasknutie a tušíme masaker aj v Tatrách - najmä keď vlak už z KE mešká 30 minút - je jasné, že naša zubačka pôjde hore prázdna a na tej druhej sa stretnú 2 rýchliky - od KE aj od BA. Stalo sa a masaker pokračoval.
Do zubačky sme pohodlne nasadli, len Ľubo čaká vonku s bikmi, kým príde strojvodca a otvorí batožinový priestor. Prišiel, otvoril a vovalilo sa tam "xyz" ľudí. Naše biky ostali vonku, takže aj my sa prebíjame zo zubačky von. Zbytočná strata času pri čakaní a aj tak musíme ísť po vlastných. Prechádzame cestičkami pomedzi chaty a na štátnu cestu vychádzame dosť vysoko. Všetko zlé je na niečo dobré - objavujeme nádhernú lesnú cestu popod Cestu slobody smerom na Tri studničky. Je to taká húsenková dráha so šťavnatým stúpaním na záver, ale tých medvedincov, čo tam je - potme asi tadiaľ nepôjdeme... Na tejto ceste sa delíme - Ľubo a Ľudka si volia pohodové tempo, tak ich nechávame vzadu a šliapneme do pedálov.
Na Podbanskom sa nezastavujeme, máme už 2 hodiny meškanie. Obiehame skupinky výletníkov zrejme z Permonu a plynule odbočujeme do Kôprovej doliny. Na rozdiel od Tichej je ukrytá v lese. Je tu mokro, cesta ani do popoludnia celkom od rannej rosy a inovate nevyschne, ale bikerov je tu statočne - od elektrobikov až po rodinky s deťmi v cyklosedačkách.
Kmeťov vodopád nás trochu sklamal, keď stále vidíme len jeho najspodnejšiu časť a k vyhliadke na vyššie partie vedie len ilegálne vyšliapaný chodník, ktorý poriadne eroduj terén - námet pre Správu TANAP - čo tak zriadiť tam drevené schody, to by bolo menšie zlo, ako nechať tam diletantov strhávať zo skál chabý pôdny kryt.
Parkujeme biky, niečo jeme a vyrážame pešo po modrej. Ovdivujeme machové koberce v lese, kaskády na potoku - sem sa prídeme v lete okúpať - je to dovolené?...asi by nás teplota vody skoro vyhnala von...Vychádzame na križovatku pod Závorami a pokračujeme ďalej smer Temnosmrečinské pleso. Stretávame Poliaka, čo sa dolu pýtal na cestu na Hladké sedlo. Makovica sa pýta, či zmenil názor - vraj hej, na plese ešte nebol a potom vyjde nejako traverzovou cestičkou na Hladké sedlo - po poľsky sa pýtame - ale to jest zabranieno, tak? a on na to. Tak jest, ale netrieljajou - odpovď teda znie - hej, ale za to nestrieľajú.... tu je filozofia tých, čo sa radi vozia červenou helikoptérou.
Sedíme na lavičke pri plese, dojedáme zásoby a obdivujeme Poliakov-mravčekov na hrebeni, kde samozrejme nevedie žiadny chodník, ale je tam ako na korze.
Čas nás tlačí,tak sa rýchlo vraciame dolu k bikom. Po pol 4-tej vyrážame na cestu späť. Cestovný poriadok ponúka jedinú možnosť - späť do Štrby,tak si novoobjavenú cestu užívame ešte raz - je to krása. Vlak má opäť meškanie 30 minút, tak stíhame ešte polievku a sladkú marokánku z miestnej cukrárne.
Vo vlaku sa stretávame so zvyškom nášho minitímu - nstúpili v Mikuláši. Do KE prichádzamepred pol deviatou, unavení, ale spokojní.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 1926x