kategórie:
Názov: Sviatočná Kojšovka
Dňa: 17.11.2011
Účastníci: Makovica, Tete, Žanka, Missi
Hostia:

P1160525.JPGKojšovka na dohľad P1160548.JPGu Mrázika na návšteve P1160560.JPGsmerom k vrcholu P1160566.JPGvysušený vres P1160571.JPGoboje tatry - v ľavo Kráľovka, v pravo Tatry P1160575.JPGTatry sólo a Folkmár pod nimi
P1160583.JPGTete a Janni prichádzajú P1160586.JPGkonečne sme tu všetky štyri P1160591.JPGsmutný pohľad.... P1160523.JPG....dobre si ich obzrite.... P1160598.JPG...zakrátko skončia takto P1160594.JPGnesnežilo, to je popadaná inovať
P1160610.JPGu Mrázika druhýkrát P1160611.JPGNa Loreley sneží P1160617.JPGMakovicina profilovka P1160628.JPGšuštíme v lístí po kolená

Popis akcie: 

V snahe vyhnúť sa Lidlovskému šialenstvu na železnici sa stretávame na autobusovej stanici.Ťakáčovci samozrejme 7 minút po termíne, ale predsa. Tete vyberá Kojšovku, keďže vraj tam ešte nebola. Makovica sa zmohla len na zúfalé Čožééééé? Tak teda nastupujeme ako poslední cestujúci. V autobuse sa vezú 3 psi, ale pán vodič je ústretový, tak sme to v pohode zvládli. Žani opäť pozná polovicu autobusu. Všetci vystupujeme až v Idke a spoločne sa cestou-necestou vydávame v ústrety výhľadom.

Ideme nejakou celkom príjemnou lesnou cestou a potom sa pripájame na cestu na modrú značku. O chvíľu sme opäť v lese a zakrátko vychádzame na Golgotu, za ďalšiu chvíľu ku Katke a za ešte maličkú chvíľku sme u Mrázika v rozprávke. Obdivujeme inovať na stromoch, tráve, ihličí, čučoriedkach, proste všade.

Kojšovka nás prijemne prekvapuje - takmer vôbec nefúka, takže si môžeme naplno vychutnať výhľady - Slánske vrchy sú v smogovom opare, Z takého istého hnedého oparu vystupujú len vrcholky prešovských sopúchov. Nad Ružínom sú husté biele hmly. Tatry vystupujú vysoko nad opar - jedny aj druhé. Kráľovka stojí osamotená a majestátne vyčnieva nad ostatné kopce.

Cestou späť konzumujeme mrazené brusnice, Pri čajovni je plno, spoločnosť asi 20 pánov v najlepšom veku, s ktorou sa predbiehame už od Zlatej Idky, je už poriadne veselá, tak radšej pokračujeme ďalej. Prestávku na obed si dávame pri hornej stanici lanovky. Tete pobehuje medzi lavičkami a sedačkou lanovky, ale nakoniec sa vracia k nám do závetria.

Pokračujeme po červenej, vzdycháme nad holorubmi a navyše aj stretávame traktor ťahajúci asi 5 čerstvo vyťatých stromov. Treba sem chodiť čo najčastejšie. aby sme tu o pár mesiacov nezablúdili, keď to tu nespoznáme. Odbočujeme na žltú, keďže Janni ešte nebola na Loreley. Sme na severnej strane kopcov a opäť vstupujeme do Mrázikovho kráľovstva. Inovať z vrcholcov stromov ožiarených slnkom opadáva na zemi vytvára bielu vrstvu, akoby napadal sneh. Na Loreley nám sneží za golier, takže len rýchlo pár fotiek a pokračujeme ďalej.

Na Lajoške je plno. Je okolo jednej, ale už nemajú polievku. Tak si len kupujeme eurový čaj, tentoraz už zo skleneného hrnčeka a sedíme v prednej miestnosti pri bare. Dobieha nás rozjarená skupina zrelých pánov a o chvíľu by sa človek opil len z výparov vznášajúcich sa v ovzduší. Poberáme sa teda ďalej. Chceme sa zviezť busom z Vyšného Klátova, ale dnes je sviatok a nie obyčajná sobota, na čo sme zabudli. Autobus síce prichádza, ale smerom do Zlatej Idky. Späť pôjde až temer o hodinu. Dúfame, že šofér nám povie, aby sme sa povozili v teple, ale on nám len odporúča, že kým sa vráti, určite stihneme prísť pečo do N. Klátova. Mal pravdu - prišli sme, aj sme sa učili hádzať bumerng, aj sa zotmelo, aj sme 10 minút mrzli na zastávke. Ale nakoniec sme sa dočkali a v teple odviezli domov.

Bol to super nádherný deň a vďaka Tete, najleopšia voľba, na Šivci by sme nemali takýto zážitok, bol v opare.