Názov: | Sviatočná Kojšovka |
Dňa: | 17.11.2011 |
Účastníci: | Makovica, Tete, Žanka, Missi |
Hostia: |
V snahe vyhnúť sa Lidlovskému šialenstvu na železnici sa stretávame na autobusovej stanici.Ťakáčovci samozrejme 7 minút po termíne, ale predsa. Tete vyberá Kojšovku, keďže vraj tam ešte nebola. Makovica sa zmohla len na zúfalé Čožééééé? Tak teda nastupujeme ako poslední cestujúci. V autobuse sa vezú 3 psi, ale pán vodič je ústretový, tak sme to v pohode zvládli. Žani opäť pozná polovicu autobusu. Všetci vystupujeme až v Idke a spoločne sa cestou-necestou vydávame v ústrety výhľadom.
Ideme nejakou celkom príjemnou lesnou cestou a potom sa pripájame na cestu na modrú značku. O chvíľu sme opäť v lese a zakrátko vychádzame na Golgotu, za ďalšiu chvíľu ku Katke a za ešte maličkú chvíľku sme u Mrázika v rozprávke. Obdivujeme inovať na stromoch, tráve, ihličí, čučoriedkach, proste všade.
Kojšovka nás prijemne prekvapuje - takmer vôbec nefúka, takže si môžeme naplno vychutnať výhľady - Slánske vrchy sú v smogovom opare, Z takého istého hnedého oparu vystupujú len vrcholky prešovských sopúchov. Nad Ružínom sú husté biele hmly. Tatry vystupujú vysoko nad opar - jedny aj druhé. Kráľovka stojí osamotená a majestátne vyčnieva nad ostatné kopce.
Cestou späť konzumujeme mrazené brusnice, Pri čajovni je plno, spoločnosť asi 20 pánov v najlepšom veku, s ktorou sa predbiehame už od Zlatej Idky, je už poriadne veselá, tak radšej pokračujeme ďalej. Prestávku na obed si dávame pri hornej stanici lanovky. Tete pobehuje medzi lavičkami a sedačkou lanovky, ale nakoniec sa vracia k nám do závetria.
Pokračujeme po červenej, vzdycháme nad holorubmi a navyše aj stretávame traktor ťahajúci asi 5 čerstvo vyťatých stromov. Treba sem chodiť čo najčastejšie. aby sme tu o pár mesiacov nezablúdili, keď to tu nespoznáme. Odbočujeme na žltú, keďže Janni ešte nebola na Loreley. Sme na severnej strane kopcov a opäť vstupujeme do Mrázikovho kráľovstva. Inovať z vrcholcov stromov ožiarených slnkom opadáva na zemi vytvára bielu vrstvu, akoby napadal sneh. Na Loreley nám sneží za golier, takže len rýchlo pár fotiek a pokračujeme ďalej.
Na Lajoške je plno. Je okolo jednej, ale už nemajú polievku. Tak si len kupujeme eurový čaj, tentoraz už zo skleneného hrnčeka a sedíme v prednej miestnosti pri bare. Dobieha nás rozjarená skupina zrelých pánov a o chvíľu by sa človek opil len z výparov vznášajúcich sa v ovzduší. Poberáme sa teda ďalej. Chceme sa zviezť busom z Vyšného Klátova, ale dnes je sviatok a nie obyčajná sobota, na čo sme zabudli. Autobus síce prichádza, ale smerom do Zlatej Idky. Späť pôjde až temer o hodinu. Dúfame, že šofér nám povie, aby sme sa povozili v teple, ale on nám len odporúča, že kým sa vráti, určite stihneme prísť pečo do N. Klátova. Mal pravdu - prišli sme, aj sme sa učili hádzať bumerng, aj sa zotmelo, aj sme 10 minút mrzli na zastávke. Ale nakoniec sme sa dočkali a v teple odviezli domov.
Bol to super nádherný deň a vďaka Tete, najleopšia voľba, na Šivci by sme nemali takýto zážitok, bol v opare.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 6526x