Názov: | Svätá Anna - Nováčany |
Dňa: | 04.05.2014 |
Účastníci: | Makovica |
Hostia: |
Akási spomienková túra na miesta, kde sme už raz boli - hádam okrem Nováčian. Spomienka na kliešťa s boreliózou, vtáčatká v hniezde na Žabej skale, aj na zázračnú vodu na sv. Anne, ktorá nám želaný zázrak nepriniesla...
Zelená a modrá značka idú Popročom spoločne. Je divné, že od námestia je to ďalej, ako od 10 minút po ceste vzdialenej baníckej kaplnke(oplatí sa pozrieť), tak sa pýtame..."kdepak soudruzi udělali chybu..." Pri kaplnke sa turistické značky rozdeľujú, pokračujem po zelenej. Najprv trochu klesá do chatovej oblasti a konečne okolo domova dôchodcov idem z cesty do lesa.
Najprv je to lesom bez výhľadov, ale aj to má svoje čaro. Napravo je pekne upravený prameň, prístrešok Vlčia dolina, ktorý vybudoval Rotary-klub. Konečne vychádzam na okraj rozsiahlych lúk a otvárajú sa majestátne výhľady. Je chladno, dosť hrozivo fúka, stromy ohýba ako zápalky, ale aspoň, že neprší. Vidím Jasovskú skalu, Moldavu, ďalšie dediny a naľavo komíny U.S.Steel. Pri ceste stojí kríž, nad ktorým rastie, netypicky, statný topoľ čierny, i keď človerk by na Slovensku čakal skôr lipy. Ale dočká sa. Pri kostole sv. Anny je ich celé stromoradie - či liporadie?
K tomuto kostolu sa viaže zaujímavá povesť
o zázraku uzdravenia, ktorý uznal aj Vatikán a v r. 1751
vyhlásil miesto pápežskou bulou za pútnické miesto. V tom období bol
postavený aj murovaný kostol a za ním ďalšia kamenná stavba pre kostolníka
a správcu okolitých lesov. Kaplnka nad prameňom so sochou sv. Jána
Nepomuckého pochádza z 19. storočia. Pútnici veria, že voda je liečivá,
údajne uzdravuje najmä choré oči. O kostol sa starajú obyvatelia Rudníka
s prispením obyvateľov okolitých obcí. Budovu za kostolom postupne
rekonštruujú. Na jej stenách visia pekné farebné informačné tabule, kde sa návštevník
dozvie viac o histórii - celkom použné čítanie.
Pri prameni a jazierku sa dá posedieť. Pokračujem, v tom vetre nemám celkom istotu, že je to na kraji lesa bezpečné. Stále stúpam a skoro na vrchole stúpania zbystrujem pozornosť. Tu by mala byť neznačená odbočka k Žabej skale. Posledne sme k nej šli zhora od Kobylej hory a to sme sa pomerne slušne nahľadali. Zdola od značky je to ale jednoduché. Stačí sledovať terén, a kde už-už mýslíte, že ste na horizonte stúpania, je po ľavej strane cesty strom z dvoma šikmými žltýmipásmi. Presne tam odbočuje doľava nepoužívaná lesná cesta. Po asi 150 m sa skrúca doprava a prichádza na malú polianku. Z nej vedie ďalšia cesta doľava a tu už začínam zakopávať o čierne kamene v lístí - neklamný dôkaz toho, že sa skala blíži. Objaví sa vpravo nado mnou - najprv len také sem-tam skoro nič, ale potom to príde - mohutný skalný blok, obklopený nalámanými balvanmi zo všetkých strán. Zo skaly nie sú žiadne výhľady do dolín, ale zato krásne pohľady do vrchných partií korún stromov, ktoré vyrastajú na jej úpätí. Rastú tu buky, javory, gaštany a všeličo iné, ale tie javory sú hádam najkrajšie.
Je tu aj malá jaskynka a nad ňou horolezecké oko, aby sa dalo do nej na lane spustiť - radšej to neskúšajte, vraj tam našli medvedí trus. A vraj tu majú svoje nory jazvece. My sme ich tu raz v zime stopovali a našli sme tu hniezdo s malými vtáčatami - vysoko na strome, ale zo skaly sme im videli rovno do spálne.
Vraciam sa späť na chodník, vydupem na Podkovu a dumám, čo ďalej. Vetrisko fúka až strach (to bol ten, čo povyvracal stromy na polovici Slovenska), tak volím cestu do doliny - po žltej scupitám do Nováčian. Príjemná prechádzka, pekné pohľady nahor na strapatú Kobylianku a potom už len nadol a nadol až do Nováčian - tak krásne upratanej dediny, že si myslíte, že ste v Rakúsku alebo Švajčiarsku.
Mapa celej novinárskej túry a gpx záznam:
http://www.cykloserver.cz/f/9f21165849/
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 7370x