kategórie:
Názov: Súľovské skaly v trojici
Dňa: 02.07.2013 - 07.07.2013
Účastníci: Szabi, Maja, Janni
Hostia:

1_Vch+ídzame do oblasti S+¦¦żovsk+Żch vrchov.JPGstúpame do Strážovských vrchov 2_Na jednej z vyhliadok.JPGjedna z vyhliadok 3_Pekne na lehatku.JPGdosávame ranné vstávanie 5_+üch, tie vrchy....JPGuf, tie vrchy... 6_Panor+íma.JPGpanoráma 7_Vysok+ę a ostr+ę.JPGvysoké a ostré
8_V bl+şzkosti hradu Hri¦Źov.JPGblížime sa k hričovskému hradu 9_Hrad Hri¦Źov.JPGa už sme pri ňom 10_Turistick+Ż dedu+íko.JPGrozprávkový turistický deduško 11_Klob+ísov+í ve¦Źera.JPGklobásová večera 12_Hore i dole.JPGhore a dolu 14_hmmm.JPGto je výhľad
15_Krok sem, krok tam a ide sa...JPGkrok sem-krok tam a ide sa 16_v+íetci spolu.JPGvšetci spolu 17_Skaly a skalky v topanke.JPGskaly okolo a skalky v topánke 18_Heheee....JPGhehehe 19_ No tha totoooo.JPGno toto! 20_ Taka diera, +że a+ż.JPGskalná brána
23_Hradn+í trojica.JPGhradná trojica 24_Cupy-lupy.JPGcupy-lupy 25_posledn+ę z+íbery S+¦¦żovsk+Żch v+Ľ+íkov.JPGposledné zábery na Strážovské vrchy 26_potencion+ílny obed.JPGaha, náš potenciálny obed 27_nevy+ílo, tak iba gul+í+í.JPGnevyšlo, tak iba guľáš 28_Strecha Slovenska.JPGstrecha Slovenska
29_prechod do Man+şnskej ties+łavy.JPGcez Manínsku tiesňavu 30_pokra¦Źujeme.JPGpokračujeme 31_podvecerna osvezujuca  sprcha v potoku.jpgpodvečerná osviežujúca sprcha 33_zase nic. skon¦Źili sme pri bravcovom kolene.JPGskončili sme pri bravčovom kolene 35_obcas aj za u+íami oziabalo.JPGobčas aj za ušami oziabalo 36_Centrum v +Żiline.jpgcentrum v Žiline
37_sobotn+í sv+í¦Źa pri prameni.jpgsobotná sváča pri prameni 38_Hrad Lietava.jpghrad Lietava 39_Hmmm.jpghradné múry Lietavy 40_zachoval+ę hradby.jpga ešte raz 41_a zase v stane.jpga zasa v stane 42_nocne lapanie komarov.JPGnočné lapanie komárov
43_To Slovensko nase...jpgto Slovensko naše... 44_Brody, to je na+íe.jpgbrody, to je naše...

Popis akcie: 

Napísala pre vás Majuš: 

Kde bolo, tam bolo, jedného letného dňa sa dve
dobrodružno-turističné baby (Janni a Majka) spolu so svojim urasteným
bodyguardom (Szabi) vybrali na takmer týždennú cestu okolo vrchov a vŕškov
malej Fatry a jej priľahlých kopčekov. Začala sa zaslúžená dovolenka plná
turistiky, hrejivého slnka, smiechu a radosti, klobás, vifoniek,
akejkoľvek pitnej vody, srdečných miestnych ľudí a niekedy i osviežujúceho
dažďa.

V utorok skoro
ráno (2.7.) sa všetci svorne zhodli, že na prebudenie by bodla plechovka
adrenalínu a tak sme do praxe zaviedli krátky beh na dlhé trate. Nabalení
od hlavy po päty, s batohmi o váhe pár kilogramov a s obrovskou
kopou jedla, sa teda naše turistické nôžky rozbehli k železničnej stanici,
aby sme o 6:15 úspešne chytili vlak do Žiliny. Po rannej rozcvičke nám
urobilo obrovskú radosť odľahčiť batohy o pár glgov vody. Všetci traja sme
sa šťastne odfukujúc rozvalili na laviciach, zatiaľ čo nás vláčik, spokojne
cinkotajúc kolesami, unášal cez hory a doly. Počas celej cesty nám spoločnosť
robila pôvabná brunetka so svojim roztomilým šteniatkom (1,5 metrovým
retriverom) práve ukončiaca vysokú školu zubársku. O témy rozhovoru nebola
núdza, tak nám aj cesta ubiehala rýchlo.

V Žiline nás milá pani informátorka nasmerovala
na autobusový spoj do Hričovského Podhradia, odkiaľ sme sa už pustili po
červenej značke v ústrety Súľovským vrchom. Na konci dedinky, vďaka
priateľským dedinčanom s nezbednými deťúrencami, sme my baby doplnili
zásoby pitnej vody, zatiaľ čo Szabi polemizoval so ženami o miestnej
neochote mladých ľudí obuť si turistické topánky a vykročiť do lesa. Počas
stúpania nás obklopovala krása okolitej prírody. Vzduch bol presiaknutý vôňou
listov, machu a osviežujúcej lesnej vlhkosti. Skaly vykukovali spoza
stromov a lákali nás svojou majestátnosťou k viacerým vyhliadkam
črtajúcim sa vysoko nad lesom. Na vrchole jednej z nich sme na teplom
slniečku zrelaxovali, uzobávajúc a usŕkajúc si poobednú „sváču“, fajný čajík
a kafé uvarené na horáku. Po sieste nastal čas putovať ďalej, pričom nás
svojou prítomnosťou obdaril turistický deduško, dôverne poznajúc tieto hory.
Vyrozprával nám zopár túlavých príbehov zo svojej niekdajšej mladosti
a nasmeroval na cestu do dediny, kde sme našli miesto na stanovanie. Stará
známa vifonka a pečená klobása, bratsky rozdelená, postupne zapĺňali naše
brušká. Zatiaľ, čo sme večerali, dostalo sa nám nevídaného divadla v podobe
tanca desiatok svätojánskych mušiek. Bola to impozantná premiéra dlho
očakávaného krátkeho filmu. Vznášajúce sa svetielka v tme tlmene blikotali,
pripomínajúc nám, že je čas ísť spať. Väčšina noci prebiehala v tichu za
rytmického odfukovania všetkých zúčastnených. Až v ktorúsi hodinu som sa
ja, najmladšia členka z trojice, bojaca sa všetkého, čo ju môže zjesť,
zobudila na šramotanie čohosi malého štvornohého. Otvorím oči, tma ako
v rohu, všade ticho, každý spí, len ja tep 220, smrť v očiach
a čakám, kedy ma šľak trafí. Zašuchotalo to, tak som zašuchotala aj ja,
popočúvalo to, tak som popočúvala i ja. Raz jeden, potom druhý. Takto sme
sa chvíľu spoločne zabávali a potom si to to „niečo“ rozmyslelo
a ušlo nevedno kam. Jáj, to bolo blaženosti, tep sa spomalil a do
rána som už o sebe nevedela. Moji spoločníci, ako to už zvyčajne býva,
spokojne prespali celučičkú noc.

Na druhý deň - v stredu (3.7.), naše kroky
viedli ďalej po červenej cez dedinku do Manínskej tiesňavy. V miestnom
obchodíku nám žalúdok osviežujúco zaplnila zakysanka a v neďalekom
pohostinstve sme si dali rannú sprchu v umývadle. Naša výprava pokračovala
ďalej.

Szabi, spoľahlivý navigátor, si podchvíľou uchmatol
mapu z batohu, aby si overil správnosť cesty. Popri tom, nám dvom - babám
neznalým, vysvetľoval podivné lesné značenie, aby sme sa v budúcnosti
nestratili. Čas ubiehal a nám sa po slniečku kráčalo s batohmi veľmi
dobre.  Janni, nazývajúc sa aj
„zberačka“, mala oči otvorené a cestou nachádzala pár šťavnatých drobností
pod zub – jahody. Počas turistickej „makačky“ sme sa kochali okolitými
prírodnými krásami. Mohutné skaly obklopujúce tiesňavu sa nám týčili nad
hlavami a na jednom úseku cesty tvorili tzv. „Strechu Slovenska“, jeden
z najvyššie položených skalných útvarov. Bolo sa na čo dívať. Naťahovali
sme krky raz na jednu, raz na druhú stranu v nemom úžase, zhodnotiac, že je
ešte mnoho miest na Slovensku, o ktorých kráse nevieme a kde sa je treba
podívať. Na obed nám dobre padol kotlíkový guláš či kapustnica v miestnej
kolibe. O prídel čerstvého ovocia sa znova postarala naša Janni, keď na
ktoromsi strome objavila čerešne a na lúke jahody. Prežúvajúc sme okukávali
vysoké končiare skál a tešili sa z krásneho výletu. Slniečko sa pomaly ukladalo
k spánku. Preto padlo rozhodnutie, že nastal čas na osviežujúcu večernú sprchu.
Tá sa nám nakoniec naskytla na koncovom úseku Manískej tiesňavy v podobe
šplechotajúceho potôčika. Potom nás miestny obyvatelia nasmerovali na vláčik, a
tak sme cestou-necestou nakoniec dorazili do Vrútok, kde sa pred nami vynoril
Steak-house s obrovským bravčovým kolenom, hranolkami a pivom. Jaaj,to bola
dobrota :D Čistí, voňaví, príjemne unavení a ešte k tomu s plným bruškom sme sa
na noc zložili na skvelé miesto neďaleko železničnej stanice, usínajúc pri
tichom hvízdaní odchádzajúcich vlakov.

Vo štvrtok ráno (4.7.) dobre padla voňavá káva na
stanici, kde sme počkali na zvyšok košickej bandy na čele s Makovicou. A tak sa
začala druhá etapa našej týždennej dovolenky,o ktorej si môžete prečítať na
našej krtko-stránke v Makovicinom príspevku „Hrebeňom Malej Fatry“.

Našich troch spoluturistických kamarátov sme v
sobotu poobede (6.7.) odprevadili v Žiline na vlak do Košíc. My sme sa však
rozhodli, že si po voňavej Viedeňskej káve ešte obzrieme Lietavsky hrad a
pokocháme sa miestnou flórou v lúčoch zapadajúceho slnka. Autobus nás priviezol
do dedinky Lietava, kde sme narazili na posvätený prameň. Fľaše s vodou sa hneď
doplnili a pred výstupom ešte Janni ukuchtila skvelé cestoviny s hubovou
omáčkou. Zachovalý hrad, reštaurovaný dobrovoľníkmi, sa týčil nad dedinkou v
celej svojej kráse. Ak by jeho mohutné hradby vedeli rozprávať, určite by sme
sa dozvedeli mnoho zaujímavých príbehov z jeho zašlej slávy v dávnych časoch.
Ofúknutí večerným vetríkom sme sa pustili smerom do dedinky, kde sa nám na
futbalovom ihrisku mimo hracej plochy podarilo postaviť si stan. Príjemný večer
zakončili vracajúce sa ovečky z paše, cinkajúc svojimi zvončekmi.

Pred nami posledný deň, nedeľa (7.7.), a obrovský
kopec nad dedinou. Vyštverali sme sa až k prameňu a zakempovali na raňajky.
Dedinka pod nami a hrad oproti. Medzitým – lesy, lúky, hory a ovce. Jednoducho
nádhera. Pokračovali sme k Slnečným skalám, aby sa nám ušlo čo najlepšieho
výhľadu na ďalšiu časť nepoznanej slovenskej prírody. Krása Žilinského kraja sa
pred nami rozprestierala široko-ďaleko ako na dlani. Vďaku za ten neskutočný
zážitok sme spečatili svojimi podpismi do pamätnej knihy. Darmo, Slovensko je
nádherná krajina. Cestou zo skál sme sa achkajúc a ochkajúc prebrodili bosými
nohami cez potok, aby sme si následne v dedinke Porúbka stopli milého pána,
ktorý nás všetkých troch aj s batohmi odviezol do Žiliny. Posledná káva v
peknej kaviarni s prívetivou servírkou a už sme sa aj s vláčikom kotúľali do
Košíc, počúvajúc bohaté skúsenosti z poľovačiek mladého lesníka z Liptova.
Oddýchnutí, opálení, turisticky povzbudení a plní zážitkov z nových miest, sme
si tento týždeň vychutnali naplno :D