Názov: | Suchá Belá a Prielom |
Dňa: | 22.01.2017 |
Účastníci: | Makovica, Telíčkovci, Lofajovci, Magda, Ivan, Šaňko, Kopro, Peťa |
Hostia: |
Mal to byť Prielom na bežkách, potom Prielom napešo a nakoniec sa po Eskimovom podrobnom reporte na porade na benzinke v Sp. Štvrtku rozhodujeme, že SucháBelá bude lepším riešením...a aj bola.
Parkujeme na Podlesku a po povionnej spoločnej fotke vyrážame. Suchá Belá nás víta vodoumpreliatou cez ľad. Už to vyzerá, že sa vykúpeme, ale po pár metroch je už všade sucho a zamrznuto. Ľad uväznil do svojho objatia nielen potok, ale aj horizontálne rebríky. Ešteže máme v batohu mačky, mačence a mačiatka (podľa úrovne veľkosti hrotov) a môžeme vyraziť rovno po hladine. Zdá sa, že toto bola najlepšia voľba. Málo ľudí, pomerne suchý a tvrdý ľad, krásna výzdoba. Užívame si možnosť dostať sa po ľade na miesta, kam sa v lete nedá a zachytávame tiesňavu zo zaujímavých uhlov. Šaňko tancuje na hladine 3. misy Misového vodopádu a my mu hľadíme priamo na temeno hlavy. V Okienkovom vodopáde obdivujeme prekrásne krajky z úplne priehľadných cencúľov a pri preliezaní okienka na nás čaká rad paparazzov fotiacich si naše ponižujúce pózy na kolenách.
Na koci tiesňavy sa oddeľujú Koprovci, ktorí majú nejaké povinnosti sa ponáhľajú domov. My ostatní vyliezame na Glackä cestu a v prístrešku na slniečku hodujeme. Dohodneme sa, že cez Kláštorisko sa vrátime na Podlesok. Tešíme sa na výhľad na Tatry, ale okrem krásneho pohľadu na kotol Gerlachu z lúčky kúsok za prístreškom, toho veľa nevidíme. Ako klesáme na Kláštorisko (kto by povedal, že je to z Glacu nadol vyše 150 výškových metrov), noríme sa do hustej hmly a výhľad sa skončil. Kláštorisko je zavreté ako vždy, tak dumáme, čo ďalej. Nakoniec sa delíme - časť partie odchádza rovno na Podlesok a Fero, Šaňko a Makovica ešte zbehnú do Prielomu. Situácia je veľmi podobná, ako preletelo facebookom, a tak preskakujeme z ľadu na breh a z brehu na ľad. Je už popoludní, ale aj tak stretávame desiatky obetí reklamy na Markíze - rodinky s krpcami obutými v hkladkých detských čižmičkách, ktorí skackajú zo stupačiek na klzké kamene a voľným pádom sa rúia nadol na hladinu Hornádu, rodinky zo 40-kilovými psiskami, ktoré beznádejne stoja pod skalou s ľadom preliatymi stupačkami a nakoniec sa vracajú, odkiaľ prišli, keďže po ľade sa ďalej ísť nedá....Prísne chránený ekosystém Prielomu Hornádu plače a narieka. Po oboch brehoch sú vyšliapané široké chodníky, vyšmýkané svahy k vode a od vody podľa toho, kde ľad popraskal a voda zahatala ďalšiu cestu. Smutný ohľad a nikto nievie, kam sa podeli ochranári....
Konečne sme v Hrdle Hornádu. Na Veľkej Bielej vode je ľad hrubý a korčuľovateľný, tak tu nastalo pravé šantenie rozumných rodičov a ich veselých detí. Ešte chvíľka a už sme na Podlesku. Zvyšok partie nás už čaká v reštaurácii, takže po krátkom doplnení kalňorií sadáme do áut a vraciame sa do civilizácie.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 3592x