Názov: | Suchá Belá na ľade aj po vode |
Dňa: | 21.02.2015 |
Účastníci: | Makovica, Kopro, Peťa, Eskimo |
Hostia: | + 13 kamarátov turistov |
Ráno na stanici je plno. Aspoň 30 košičanov ide smerom do raja, našťastie len časť s nami, ostatní idú na Prielom. Odchádzame s 10-minútovým meškaním a presne tak isto aj prichádzame do Vydrníka. Ako prvé nám udrie do očí silueta zasnežených Tatier, ale je v akomsi hnedastom opare, takže si ju veľmi neužívame. Hodinka aj dačo intenzívnej chôdze - už by sme si aj oddýchli, ale len teraz prichádzame na začiatok našej túry - Podlesok.... nech žije dopravné spojenie, ktoré do raja už od nemapäti nefunguje....
V tiesňave je snehu neúrekom a v ňom vyšliapaný hlboký chodík, doslova koridor. Miestami sa síce prepadáva temer do potoka, ale v pohode sa dá bezpečne napredovať. Nevieme sa dočkať prvých vodopádov, ale najprv nás čakajú ešte drevené rebríky hrozivo obalené namrznutým ľadom a snehom. Makovica na jednom z nich spôsobuje menšiu zápchu, keď musí počkať, kým sa jej dotočí hlava. Ale ďalej to už ide ako po masle.
Ešte pred Misovým vodopádom sa kocháme pohľadom na ľadolezcov, ktorí usilovne svojimi zahnutými čakanmi likvidujú ľadovú výzdobu na skalách a šplhajú hore a dolu. Misový vodopád je tak napoly pod ľadom, napoly tečie, hukot vody napĺňa celú dolinu. Za posledným rebríkom si vychutnávame ticho, keď potôčik, na chvíľu kľudný, pokojne tečie možno pol metra pod našimi nohami pod snehom a ľadom. Skaly sa približujú tesne k sebe, prechádzame úzkou úžinou zasypanou snehom a na záver nás čaká krásny tobogán rovno do Jacuzzy - teda šmykľavka dolu snehom rovno do diery v ľade, v ktorej zurčí potôčik. Za Jacuzzou nás už čaká rebrík k Okienkovému vodopádu. Nad vodopádom roklinu zalieva slnko. Šliapeme nekonečným chodníčkom hadiacim sa v hlbookom snehu a konečne vychádzame na cestu. Keďže sme si dali krátku desiatovú restávku už v tiesňave, pokračujeme hneď až na Kláštorisko, kde si na Horalkovej lavičke rozložíme kuchňu a varíme. Chata, ako vždy ň, je zatvorená. Lúpežní rytieri majú jarné prázdniny, takže na Kláštorisku naďalej skapal pes.
Dumáme, kadiaľ ďalej, lebo prvý vlak už nestíhame a na druhá je ešte strááášne veľa času. Keďže ale máme na výber len z chodníkov prečistených po kalamite, musíme sa usppokojiť s červenou na Letanovský mlyn. Makovica si odskočí k stupačkám pod mlynom pozrieť na ľadovú výzdobu, ale nikto ju nenasleduje. Takže len pár fotiek a poklus späť. Ešte ľľadopád nad mlynom, pár kačičiek otužilcov a pohodový presun na stanicu. Obhliadka studne, západ slnka a už aj prichádza vlak. Akísi sme z toho zmohnutí a až na Eskima, ktorý nám na čítačke núka Cestu do stredu zeme vo francúzštine, všetci podriemkávame.
Ahoj raj, určite prídeme zas...i keď si dopravne ťažko dostupný.....
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 5195x